Na Slovensku je dnes viac dôchodcov ako ľudí do 18 rokov a demografické prognózy Eurostatu naznačujú, že tento pomer (alebo skôr nepomer) sa bude naďalej zhoršovať. Pritom samotný dôchodkový systém je už dnes v štrukturálnom deficite: Sociálna poisťovňa vybrala na odvodoch v roku 2024 dostatok peňazí iba na desať mesačných výplat dôchodkov, zvyšok musel doplatiť štát.
Ročná dotácia sa pohybuje okolo 2,5 až 2,75 miliardy eur. A žiaľ, zo štatistík vyplýva, že bez zásadnej reformy bude táto suma ďalej rásť. V európskom kontexte patrí Slovensko medzi päť krajín EÚ s najhorším stavom dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkov. Téme sa venujú Správy STVR.
Tri piliere, tri logiky
Slovenský dôchodkový systém stojí na troch pilieroch, z ktorých každý funguje inak. Prvý pilier je štátny a priebežný, teda nie je sporením. Z odvodov, ktoré dnes platíte do Sociálnej poisťovne, sa okamžite vyplácajú dôchodky súčasným poberateľom.
Systém má pritom zabudovaný princíp solidarity, čo znamená, že vyššie príjmy prispievajú proportionálne viac, no závislosť výšky dôchodku od predchádzajúceho zárobku zostáva zachovaná.
Druhý pilier je súkromný. Časť odvodov odchádza na osobný sporiaci účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr pripomína, že najdôležitejšou vlastnosťou druhého piliera je dediteľnosť týchto prostriedkov.

Ak pri odchode do dôchodku dosiahnete referenčnú sumu, ktorá sa aktuálne pohybuje okolo 700 eur, môžete požiadať o jednorazové vyplatenie celej naspornej sumy. Tretí pilier je dobrovoľný doplnkový pilier, na ktorý môže prispievať aj zamestnávateľ, pričom obe strany si príspevky môžu odpísať z daní.
Slovenské špecifiká
Okrem základnej trojpilierovej architektúry má slovenský systém niekoľko výnimočných prvkov. Igor Horváth z Dôchodkovej poradne vysvetľuje, že Slovensko vypláca okrem dvanástich štandardných mesačných dôchodkov aj 13. dôchodok, aktuálne zastropovaný na 667,30 eura.
Analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Marek Porubský však upozorňuje, že Sociálna poisťovňa dnes dokáže zo svojich príjmov vyplatiť iba desať dôchodkov, nieto ešte trinásty.
Ďalším špecifikom je rodičovský dôchodok: deti môžu obom rodičom (dôchodcom) poslať po dvoch percentách zo svojej zaplatenej dane. Slovensko má tiež minimálny dôchodok pre poistencov s aspoň 30 kvalifikovanými odpracovanými rokmi, ktorého aktuálna výška je 412 eur. Tento nástroj mal chrániť nízkopríjmové skupiny pred chudobou v starobe, no zároveň pridáva ďalší fixný záväzok k štátnemu rozpočtu.
Ako vypočítať výšku budúceho dôchodku
Štandardná výška starobného dôchodku závisí od dvoch kľúčových premenných, a síce výšky zárobku a dĺžky odpracovaných rokov. Vzorec je nasledovný: výška dôchodku sa rovná priemernému osobnému mzdovému bodu, vynásobenému obdobím dôchodkového poistenia a aktuálnou dôchodkovou hodnotou. Aktuálna dôchodková hodnota pre rok 2026 je 16,4764 eura.
Sociálna poisťovňa tiež tento rok po prvý raz odosiela individuálne dôchodkové prognózy všetkým poistencom. Kontúr avizoval, že každý poistenec dostane príslušnú dokumentáciu najneskôr do konca mája 2026, poštou alebo e-mailom, s výhľadom svojho budúceho dôchodku. Prehľad bude dostupný v troch scenároch: základnom, optimistickom a pesimistickom.
Cieľom je, aby si ľudia mohli priebežne nastavovať svoju dôchodkovú stratégiu a prípadne viac prispievať do druhého či tretieho piliera.
Demografický vývoj hovorí jasne
Koreňom problému, ako sme už spomenuli, je demografický vývoj. V súčasnosti pripadajú na jedného dôchodcu zhruba traja pracujúci. Podľa projekcií Eurostatu sa tento pomer do roku 2055 zhorší na 1,5 až 2 pracujúcich na jedného dôchodcu.
Blog Ekonomia ľudskou rečou uvádza, že o 30 rokov bude mať Slovensko vyše 2,2 milióna ľudí vo veku 60 a viac rokov, zatiaľ čo počet ľudí v produktívnom veku výrazne klesne. Pochopiteľne, rekordne nízka pôrodnosť tento trend ešte väčšmi zhoršuje: v roku 2023 sa na Slovensku narodilo najmenej detí v histórii moderného Slovenska. Kombinácia nízkej pôrodnosti, starnutia populácie a dlhej strednej dĺžky života vytvára pre priebežný systém financovania dôchodkov takmer neudržateľnú rovnicu.
Čo systém zachraňuje (a čo nie)
Jedinou štrukturálnou poistkou, ktorú experti oceňujú, je automatické naviazanie dôchodkového veku na dĺžku života. Porubský z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vysvetľuje, že bez tohto mechanizmu by sa výdavky na dôchodky do roku 2075 zvýšili o dodatočné 3,2 miliardy eur v dnešných cenách.

Tento nástroj je teda kľúčový, no sám o sebe nestačí. Odborníci sa zhodujú, že systém trpí absenciou dlhodobej vízie a legislatívnej stability: každá vládna garnitúra zasahuje do parametrov inak a občania nevedia, čo ich čaká. Štátny dôchodok dnes ročne stojí zhruba 10 miliárd eur, čo je asi 17 percent výdavkov verejnej správy. Bez zásadnej reformy sa táto suma do roku 2055 zdvojnásobí.
Čo môžete spraviť na vlastnú päsť
Správa z individuálnych prognóz Sociálnej poisťovne, ktorú dostanete do mája 2026, bude pre mnohých prekvapením, a to nie príjemným. Experti sa zhodujú, že spoliehať sa výlučne na prvý pilier je pre väčšinu ľudí stredného veku riziková stratégia.
Vstup do druhého piliera je stále otvorený a tretí pilier ponúka daňové úľavy, ktoré využíva len malá časť oprávnených. Odborníci všeobecne odporúčajú začať s dôchodkovým plánovaním čo najskôr. Pri dlhom horizonte sporenia dokáže aj malý mesačný príspevok vďaka zloženému úročeniu výrazne zlepšiť finančnú situáciu na staré kolená. Čakať na reformu systému by totiž pre tých, ktorí dnes vstupujú na trh práce, mohla byť veľmi drahá stratégia.

