Slovenský parlament schválil zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien ústavnou väčšinou. Za hlasovalo 123 zo 137 prítomných poslancov, píšu Správy STVR. Zákon nadobúda účinnosť od 7. júna 2026, kedy uplynie lehota na implementáciu európskej smernice, ktorú nová legislatíva prenáša do slovenského práva. Firmám, ktoré povinnosti nesplnia, hrozia mastné pokuty.
Nová legislatíva vychádza zo Smernice EÚ 2023/970 o posilnení zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Podľa Kros.sk zákon zamestnávateľom ukladá niekoľko konkrétnych povinností. Základnou z nich je zavedenie transparentných mzdových štruktúr. To znamená, že firmy budú musieť mať jasne zadefinované objektívne kritériá, podľa ktorých sa určuje odmeňovanie, respektíve mzda.
Platové podmienky pritom musia byť zverejňované už v pracovných ponukách, čím sa má zabrániť neformálnemu nastavovaniu platov prípad od prípadu.
Ďalším kľúčovým prvkom legislatívy je systém pravidelného reportovania (hlásenia). Epravo.sk informuje, že zamestnávatelia budú povinní podávať Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR správy o rozdiele v odmeňovaní mužov a žien v rámci jednotlivých kategórií zamestnancov.
V prípade, že správa preukáže rozdiel v priemernej úrovni odmeny na úrovni najmenej päť percent (a zamestnávateľ ho nebude vedieť zdôvodniť na základe objektívnych, nediskriminačných kritérií), musí spolu so zástupcami zamestnancov vykonať spoločný posudok odmeňovania a následne prijať adekvátne opatrenia na odstránenie rozdielov.
Zákon zároveň posilňuje postavenie zamestnancov v prípade sporu. Ak sa preukáže porušenie zásady rovnakého odmeňovania, zamestnanec má nárok na náhradu ujmy, a to vrátane nevyplatenej odmeny, kompenzácie za stratené príležitosti či odškodnenia za nemateriálnu ujmu. Zároveň stanovuje až trojročnú premlčaciu lehotu na uplatnenie týchto nárokov.
Rozdiely v platoch pretrvávajú
Zákon reaguje na dlhodobý a pretrvávajúci problém, teda platovú nerovnosť. Ako referoval Startitup.sk, rozdiel v mzdách mužov a žien na Slovensku sa vyšplhal takmer 19 percent, čo je jeden z najhorších výsledkov v tejto oblasti v rámci EÚ. Táto hodnota zároveň nehovorí len o zjavnej diskriminácii za identickú prácu, ale aj o štrukturálnych rozdiel, napríklad vyššom podiele žien v slabšie platených odvetviach alebo prerušeniach kariéry spätých s materskou či rodičovskou dovolenkou.
Cieľom smernice EÚ, a teda aj slovenského zákona, je predovšetkým zatočiť s neviditeľnou diskrimináciou v odmeňovaní, teda tou, ktorá sa nedá ľahko preukázať. Firmy totiž o rozdieloch v platoch medzi zamestnancami bežne nehovoria. Práve preto je transparentnosť ústredným pilierom novej legislatívy.
Len zbytočná byrokracia?
V parlamente zákon podporila aj časť opozície, no nie všetci. Minister práce Erik Tomáš zo strany Hlas-SD zákon označil za historický míľnik a koniec dlhoročnej neprávosti v odmeňovaní. Poslankyňa Simona Petrík z Progresívneho Slovenska zákon taktiež pochválila, no zároveň upozornila, že Slovensko mohlo mať toto opatrenie zavedené už dávno.
Neprehliadnite
Zákon priamo nepodporila poslankyňa Jana Bittó Cigániková zo SaS, podľa ktorej zvýši administratívnu záťaž, čo môže viesť k ďalšiemu nežiaducemu efektu. Zamestnávatelia podľa nej budú dôkladnejšie premýšľať nad tým, či zamestnajú ženu, pretože to pre nich bude znamenať dodatočné povinnosti a hlavne riziko pokuty.
Predseda poslaneckého klubu Smer-SD Ján Richter to odmietol s tým, že v krajinách, kde podobný zákon platí, s tým firmy nemajú problém.
Poslankyňa Lucia Plaváková z Progresívneho Slovenska zákon síce podporila, no upozornila, že vláda prijala len nutné minimum európskej smernice. Opozícia presadzovala, aby sa zákon vzťahoval aj na najvyšších štátnych a verejných funkcionárov a aby mali zamestnankyne súdiace sa o rovnaké odmeňovanie možnosť odpustenia trov súdneho konania. Tieto návrhy sa do finálneho znenia nepremietli.
Sankcie a kontrola
Pokuty za nesplnenie oznamovacích povinností nebudú nízke. Ministerstvo práce ich vraj bude môcť ukladať v rozmedzí od 4 000 až do 8 000 eur. Pri určovaní konkrétnej výšky finančnej sankcie sa bude prihliadať na viacero faktorov, menovite na závažnosť porušenia, jeho trvanie, následky, okolnosti a prípadnú opakovanosť.
Štát pritom predpokladá, že ročne dôjde zhruba k štyrom porušeniam, čo by znamenalo celkové príjmy zo sankcií okolo 16-tisíc eur ročne, informujú Peniaze.sk. Dodržiavanie ostatných povinností budú kontrolovať inšpektoráty práce.
Čo zákon nerieši
Zákon sa vzťahuje na pracovnoprávne vzťahy, teda na zamestnancov v súkromnom aj verejnom sektore. Naopak, nevzťahuje sa na najvyšších štátnych a verejných funkcionárov, čo bola jedna z kľúčových výhrad opozície.
V praxi to znamená, že odmeňovanie napríklad poslancov, ministrov či predsedov štátnych inštitúcií novým pravidlám nepodlieha. Zákon tiež automaticky neodstraňuje celú rodovú medzeru v platoch. Jeho ambíciou je skôr vytvoriť podmienky na jej identifikovanie a nápravu.
Štrukturálne príčiny, ako je sústredenie žien v nižšie platených odvetviach alebo náklady na materstvo a rodičovstvo, si vyžadujú širší spoločenský a politický rámec.
Inde to funguje
Stojí za zmienku, že Slovensko pristupuje k implementácii smernice EÚ 2023/970 ako jeden z posledných členských štátov. Ako sme už spomenuli, termín na transpozíciu bol nastavený na 7. jún 2026.
Niektoré krajiny, ako Nemecko či Rakúsko, majú porovnateľnú legislatívu v platnosti dlhšie a ich skúsenosti ukazujú, že samotná transparentnosť platov skutočne môže mať výrazný vyrovnávací efekt. Je to logické, keďže firmy, ktoré musia platy zverejňovať, sú pod väčším tlakom, aby rozdiely vedeli zdôvodniť (alebo ich eliminovať).
Dôležité je aj to, čo zákon umožňuje zamestnancom priamo urobiť. Ak zamestnanec alebo zamestnankyňa získa informáciu o platovom rozdiele a zamestnávateľ ho nevie adekvátne podložiť, môže sa domáhať nápravy, a to nielen cestou inšpektorátu práce, ale aj súdnou cestou.
Zákon pritom presúva dôkazné bremeno. Diskrimináciu nemusí preukazovať zamestnanec; zamestnávateľ musí preukázať, že konal v súlade so zákonom. Tento posun zásadný, keďže doteraz bolo vymáhanie rovnakého odmeňovania v praxi veľmi ťažké práve pre nedostatok dôkazov.
