Počet nezamestnaných Slovákov v prvom štvrťroku 2026 stúpol na takmer 162-tisíc osôb. Miera nezamestnanosti dosiahla 5,7 percenta, čo je horší výsledok ako oproti rovnakému obdobiu minulého roka, tak aj oproti jeho záveru. V dlhodobom porovnaní je však trh práce relatívne silný.
Podľa aktuálnych údajov z výberového zisťovania pracovných síl dosiahol počet nezamestnaných v prvom štvrťroku konkrétne 161 900 osôb. V medziročnom porovnaní to znamená nárast o 10,4 percenta, teda o približne 15 300 ľudí viac než v rovnakom období minulého roka, píše spravodajský portál agentúry TASR.
Logicky, tento vývoj znamená aj rast samotnej miery nezamestnanosti. Tá dosiahla 5,7 percenta, pričom pred rokom to bolo 5,3 percenta. Ešte na konci minulého roka, dosahovala 5,6 percenta. Inak povedané, prvý tohtoročný kvartál je horší v medziročnom aj medzikvartálnom porovnaní.
Je ale dôležité tieto čísla zasadiť do širšieho kontextu. Napriek tomu, že nevyzerajú dobre, Slovensko sa stále pohybuje v pásme relatívne nízkej nezamestnanosti, pokiaľ berieme do úvahy dlhodobé hľadisko. Ešte v prvých mesiacoch minulého roka sa miera nezamestnanosti držala pri historických minimách, nižšiu hodnotu sme predtým zaznamenali len v dvoch kvarátloch. Teraz síce nezamestnanosť stúpla, no nie tak výrazne, aby sa mohlo hovoriť o kolapse trhu práce.
Skreslený výsledok
Dôležité je tiež to, že predošlé kvartály boli pomerne silné, pričom začiatkom roka takmer vždy dochádza na mierne ochladenie ekonomiky, čo so sebou nesie práve aj rast nezamestnanosti. Štatistický úrad už pri dátach za štvrtý štvrťrok 2025 uvádzal, že počet nezamestnaných stúpol na 154 800 osôb (medziročne pribudlo 9 500 ľudí bez práce). Miera nezamestnanosti sa vtedy zvýšila na 5,6 percenta. Slabnutie trhu práce sa teda začalo prejavovať ešte pred príchodom tohto roka.
A ďalšie výsledky len potvrdili nasledovanie bežného trendu. ÚPSVaR v januári evidoval 176 838 uchádzačov o zamestnanie, pričom podiel disponibilných uchádzačov v produktívnom veku stúpol na 4,42 percenta.
Nezamestnanosť síce nerastie katastrofálne, len sa jednoducho otočil trend po predchádzajúcich minimách. Dôležité je to aj z toho hľadiska, že trh práce spravidla býva jedným z posledných segmentov, na ktorých sa prejaví spomaľovanie hospodárstva.
Evidovaná vs. výberová nezamestnanosť
Taktiež treba rozlišovať medzi dvoma typmi údajov. Výsledky za prvý kvartál vychádzajú z výberového zisťovania pracovných síl, teda zo štatistiky založenej na medzinárodnej metodike. Zahŕňa ľudí bez práce, ktorí si aktívne hľadajú zamestnanie. To je iný ukazovateľ než evidovaná nezamestnanosť z údajov úradov práce, ktorá sleduje registrovaných uchádzačov.
Práve preto sa môžu jednotlivé čísla na prvý pohľad líšiť. Nie je to chyba. Napríklad spomínané januárové údaje ÚPSVaR hovorili o viac než 176-tisíc evidovaných uchádzačoch, zatiaľ čo štvrťročný údaj Štatistického úradu za prvý kvartál uvádza 161 900 nezamestnaných podľa výberového zisťovania. Obe čísla sú správne, len merajú nezamestnanosť iným spôsobom.
Dôležité je, že oba prístupy ukazujú na podobný smer vývoja. Či už ide o registrovaných uchádzačov, alebo o štatisticky meranú nezamestnanosť podľa metodiky ILO, začiatok roka priniesol viac ľudí bez práce. Trh práce sa jednoducho ochladzuje.
Stále sme na tom relatívne dobre
Trh práce síce už nie je taký priaznivý ako vlani, no stále funguje a je v pomerne dobrej kondícii. Firmy naďalej hľadajú pracovníkov a nezamestnanosť nie je najvyššia, akú sme kedy mali.
Je však pravda, že pribúda viac ľudí bez práce a taktiež hrozí, že tí, ktorí si hľadajú zamestnanie, si budú vyberať z menšieho počtu príležitostí. To môže mať dôsledky aj pre rast miezd, spotrebu domácností či ekonomiku ako celok.
Aktuálne čísla stále zatiaľ hovoria skôr o ochladení než o kríze. No ak bude nezamestnanosť rásť aj v ďalších kvartáloch, bude to jasný náznak toho, že niečo nie je v poriadku.
