Pacienti v slovenských ambulanciách a nemocniciach platia za úkony, ktoré by po správnosti mali dostať dostať zadarmo. A hoci nejde o úplne nový problém, teraz sa ním po prvý raz konečne formálne zaoberá aj samotný parlament. Nemá na výber, keďže verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský predložil do Národnej rady SR mimoriadnu správu o poplatkoch v zdravotníctve a upozornil na systémové zlyhanie, ktoré trvá už desaťročia, píšu Správy STVR.
Majú málo, platia veľa
Len jeden z 30 podnetov, ktoré ombudsman dostal v priebehu minulého roka, hovorí de facto za všetky ostatné. Jeden z občanov napísal, že má penziu 760 eur a mesačne platí 112 eur len za poplatky u lekára, čo je pri súčasných životných nákladoch jednoducho neúnosné.
Podobnú skúsenosť má aj pacientka Katarína z Turčianskych Teplíc. Za operáciu kolena zaplatila 300 eur a pri každej následnej kontrole v Martine ďalších 15 až 20 eur. Pritom keď sa liečila v Prievidzi, neplatila vôbec nič. „Doktori aj sestričky ostali z toho hotoví, že ako to, že tam platíme a tu sa neplatilo vôbec,“ opisuje absurditu situácie. Tento kontrast (rovnaký výkon, iná cena, iné mesto) je podľa ombudsmana jadrom problému.
Vágne zákony a slabé kontroly
Dobrovodský hovorí o systémovom zlyhaní. Podstatou je podľa jeho mimoriadnej správy súbeh dvoch deficitov. Na jednej strane vystupuje nejasný a interpretačne nestabilný právny rámec priamych úhrad, na druhej strane oslabená účinnosť dozorných mechanizmov, ako informujú Topky.sk.
Aktuálne zákony totiž umožňujú lekárom vyberať poplatky za niektoré úkony, ale ich rozsah a výška sú formulované tak vágne, že ani pacienti, ani lekári, nemajú istotu, čo je legálne a čo nie. Podľa Dobrovodského ide o zámer: „Právo je tak vágne napísané a mám podozrenie, že to štátu dlhodobo, desiatky rokov vyhovovalo. Taká sivá zóna, veď všetci boli spokojní, štát nemusel viac vynaložiť na zdravotnú starostlivosť. Jediný, kto na to dopláca, je pacient.”
Dozor nad poplatkovou praxou v ambulanciách majú na starosti vyššie územné celky (VÚC). Tie však podľa ombudsmana nemajú dostatočné právomoci. A čo navyše, problém niekedy samé zľahčujú. V posledných dvoch rokoch uskutočnili VÚC približne 900 kontrol, čo pri počte tisícov ambulancií na Slovensku nestačí ani na základnú preventívnu funkciu.
Za porušenie povinnosti zverejniť cenník môžu VÚC uložiť pokutu až do výšky 3 319 eur. To je však veľmi nízka sankcia voči poplatkovej praxi, ktorá niektorým ambulanciám ročne prináša desiatky tisíc eur navyše. Zdravotnícky denník pritom uvádza, že v cenníkoch všeobecných lekárov pre dospelých sa dá nájsť vyše 147 rôznych typov poplatkov, čo samo o sebe vypovedá o tom, aký obrovský regulačný chaos v systéme panuje.
Za čo lekári nemôžu pýtať peniaze?
Mnohí pacienti vôbec nevedia, kde presne leží hranica medzi legálnym poplatkom a neoprávneným vyberaním peňazí. Ministerstvo zdravotníctva na svojom webe vysvetľuje, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktoré sú zmluvne zaviazaní so zdravotnou poisťovňou, nesmú vyberať poplatky napríklad za výber stehov, kontrolné vyšetrenia súvisiace s poisťovňou hradenou liečbou, vystavenie PN, za klimatizáciu v čakárni ani za hygienické návleky.
Neoprávnene sa tiež vyberá poplatok za poskytnutie mobilného čísla lekára alebo za nadštandard, ktorý lekár fakticky nevie ponúknuť. Problém je, že aj tam, kde zákon jasne zakazuje, chýba účinné vymáhanie. Špekulanti teda nemajú dostatočnú motiváciu konať čestne. A škodní sú na tom hlavne pacienti.
O akých sumách je reč?
Celkový rozsah poplatkového problému je priam obrovský. Podľa portálu Téma21, ktorý sa problematikou podrobne zaoberal, slovenské ambulancie vyzbierali vlani na priamych úhradách od pacientov 360 až 410 miliónov eur. Nejde pritom len o zákonné poplatky. Podstatná časť tejto sumy patrí do šedej zóny, kde nie je jasné, či mali pacienti platiť alebo nie.
Neprehliadnite
Dobrovodský zdôraznil, že v najzávažnejších prípadoch poplatková bariéra spôsobuje, že sa pacienti k zdravotnej starostlivosti nedostanú vôbec, čím reálne ohrozujú svoje zdravie.
Dve možné riešenia, jeden termín
Ombudsman navrhol parlamentu dve možné cesty. Prvá je pomerne jednoduchá, poplatky za zdravotnú starostlivosť navrhuje plošne zakázať, ambulancie dofinancovať zo štátneho rozpočtu a zaviesť dôslednejšie vymáhanie. Druhá cesta je viac-menej kompromisom. Poplatky budú povolené, ale s jasnými, zákonne stanovenými ochrannými mechanizmami, vrátane maximálnych stropov.
Ministerstvo zdravotníctva sa k riešeniu prihlásilo, no termín je podľa hovorkyne Veroniky Daničovej až na jeseň. Zmeny počítajú s posilnením kompetencií VÚC, zavedením prísnejších sankčných mechanizmov a doplnkových ordinačných hodín. Opoziční politici to nepovažujú za dostatočne rýchle konanie. „Dochádza k porušovaniu ľudských práv. Ľudia tým, že sa nevedia dostať na vyšetrenia vďaka poplatkovej bariére, reálne zápasia s ohrozením svojho zdravotného stavu,“ vyhlásil člen Výboru NR SR pre zdravotníctvo Marek Krajčí (Slovensko – Za ľudí).
Čo môžu spraviť pacienti teraz?
Zmena zákona teda ešte bude nejaký ten piatok trvať. Pacienti však dovtedy neostávajú s úplne prázdnymi rukami. Ak lekár požaduje poplatok, pri ktorom si nie ste istí, či je zákonný, máte právo požiadať o písomný cenník. Lekár je povinný ho mať na viditeľnom mieste v čakárni.
Neoprávnený poplatok môžete nahlásiť príslušnému VÚC alebo priamo ministerstvu zdravotníctva. Podnety môžete podať aj ombudsmanovi, ktorý má povinnosť sa nimi zaoberať. Doklad o každej ambulantnej platbe si uchovajte. Sťažnosti s konkrétnou faktúrou totiž majú výrazne väčšiu váhu ako sťažnosti bez dôkazu. Majte na pamäti, že hoci jedna strana zvykne diery v systéme zneužívať viac ako druhé, obe sa musia určitým spôsobom chrániť pred špekulatívnym konaním.
Nový precedens
Mimoriadna správa ombudsmana je dôležitá aj z procesného hľadiska. Nejde o bežný výstup. Verejný ochranca práv k tomuto kroku pristupuje výnimočne, keďže považuje situáciu za natoľko závažnú, že si vyžaduje priamu parlamentnú diskusiu.
Poslanci by sa správou mali zaoberať na najbližšej schôdzi NR SR. To, ako sa k nej postavia koaliční poslanci, ukáže, či má vláda skutočnú politickú vôľu problém riešiť, alebo či jesenný termín napokon povedie len k ďalšiemu z mnohých odkladov.
