V Nemecku bude podľa odhadov aj v roku 2030 jazdiť okolo 40 miliónov áut so spaľovacím motorom, a to aj pri optimistickom raste elektromobility. Nemecká asociácia automobilového priemyslu (VDA) preto presadzuje zmenu prístupu, ktorý kombinuje elektrifikáciu s obnoviteľnými a syntetickými palivami.
Predaje elektrických áut v Európe síce rastú, no tempo však podľa VDA nestačí na to, aby sa v dohľadnom čase výrazne zmenila emisná bilancia cestnej premávky. Aj keby na nemeckých cestách pribudlo 15 miliónov elektromobilov, väčšina vozového parku by naďalej spaľovala tradičné palivo. Asociácia preto tvrdí, že samotná elektromobilita v krátkodobom horizonte emisné výzvy nevyrieši.
Má ísť o doplnok
VDA neodmieta elektromobily, navrhuje však rozšíriť pohľad na ekologickú dopravu tak, aby zahŕňal aj obnoviteľné a syntetické palivá pre existujúce vozidlá so spaľovacími motormi. Ak na cestách zostanú desiatky miliónov áut, ktoré nemožno zo dňa na deň nahradiť, má zmysel riešiť, čo do nich tankujeme. Cieľom je znižovať emisie bez toho, aby bola nutná rýchla a finančne náročná výmena celého vozového parku.
Konkrétny plán počíta s úplným nahradením fosílnych palív ekologickými alternatívami do roku 2045. Čerpacie stanice by mali mať povinnosť ponúkať minimálny podiel obnoviteľných palív, čo by zlepšilo ich dostupnosť pre bežných motoristov. Dlhodobou víziou je úplná energetická nezávislosť od fosílnych zdrojov do roku 2050.
Investície do klimatických technológií
Tieto ambície sprevádzajú aj konkrétne finančné záväzky. Nemecké automobilky plánujú do roku 2028 investovať až 280 miliárd eur do technológií zameraných na plnenie klimatických cieľov. Nejde pritom len o elektromobilitu, ale aj o vývoj alternatívnych palív a súvisiacej infraštruktúry. Objem plánovaných investícií naznačuje, že nemecký automobilový priemysel berie dekarbonizáciu vážne, no zároveň sa nechce vzdať spaľovacieho motora ako platformy.
Najväčšie nádeje vkladá VDA do syntetických palív, takzvaných e-fuels. Tie vznikajú chemickou reakciou vodíka s oxidom uhličitým. Vodík sa získava elektrolýzou vody, pričom energia na tento proces pochádza z obnoviteľných zdrojov, napríklad z veterných alebo solárnych elektrární. Výsledné palivo je pri správnom nastavení celého výrobného reťazca uhlíkovo neutrálne. Pri spaľovaní síce uvoľňuje CO2, no len v takom množstve, aké bolo spotrebované počas jeho výroby. Ide teda o uzavretý uhlíkový cyklus.
Pre bežného motoristu to znamená, že syntetické palivo možno natankovať do existujúceho auta bez akýchkoľvek úprav motora a navyše na úplne rovnakých čerpacích staniciach, aké využívame aj dnes.
Stoja viac
Syntetické palivá majú jednu zásadnú slabinu. Ich výroba je totiž zatiaľ príliš drahá. Proces elektrolýzy a následnej syntézy je energeticky náročný, čo sa premieta do vysokej ceny.
Napriek tomu VDA vidí v syntetických palivách cestu k postupnejšiemu prechodu na ekologickejšiu dopravu. Nebolo by nutné hromadne obmieňať vozidlá, čo by znížilo finančnú záťaž pre domácnosti aj priemysel. Povinný podiel obnoviteľných palív na čerpacích staniciach by mohol vytvoriť dopyt, ktorý by postupne tlačil výrobné náklady nadol.
