Neúspešné rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom opäť rozhýbali európske energetické trhy. Veľkoobchodná cena plynu pre európsky trh v pondelok 13. apríla 2026 výrazne stúpla: kľúčový termínovaný kontrakt na dodávku plynu na budúci mesiac vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility (TTF) v Holandsku zaznamenal okolo 9:30 SELČ nárast o zhruba 8 percent a pohyboval sa v blízkosti 47 eur za megawatthodinu (MWh). Píše to Forbes.sk na základe informácií ČTK.
Trhy tak reagujú na kolaps víkendových diplomatických rokovaní v Islamabade, ktoré mali priniesť prielom v americko-iránskej vojne, no napokon na tento verdikt nedošlo.
Rokovania bez dohody
Za zlyhaním rokovaní stojí podľa viceprezidenta J. D. Vancea predovšetkým odmietnutie záväzku nevyvíjať jadrové zbrane zo strany Iránu. Vance po skončení rokovaní vyhlásil, že Irán jednoducho neakceptoval americké podmienky, pričom jadrovú otázku označil za kľúčovú červenú líniu.
Rokovania trvali viac ako dvadsať hodín, no ani to nestačilo na prekonanie zásadných rozporov. Iránska strana naopak označila americké požiadavky za neprimerané a uviedla, že rokovania sa týkali okrem jadrovej otázky aj otvorenia Hormuzského prielivu, sankcií aj reparácií, informovala agentúra NPR.
Prezident Donald Trump následne prostredníctvom sociálnej siete Truth Social vyhlásil, že americké námorníctvo okamžite začne blokovať Hormuzský prieliv a bude zadržiavať plavidlá, ktoré zaplatili Iránu mýtné za prechod. Neskoršie komuniké americkej armády však rozsah opatrenia zúžilo. Blokáda sa bude vzťahovať na iránske prístavy a pobrežné oblasti v Arabskom zálive a Ománskom zálive, nie na celú úžinu.
Podľa spravodajského webu Blisty.cz Trump vo svojom príspevku varoval, že americká armáda je plne pripravená a Iránu „dokončí to málo, čo z tejto krajiny zostáva“, ak bude nutné.
Tepna svetovej energetiky
Hormuzský prieliv patrí medzi najdôležitejšie námorné dopravné tepny sveta. Za bežných okolností ním prechádza asi pätina svetových dodávok ropy aj skvapalneného zemného plynu (LNG), ako uvádza Agentúra pre energetické informácie USA (EIA).
Tento koridór spája Perzský záliv s Arabským morom a je jedinou cestou pre vývoz LNG z Kataru a Spojených arabských emirátov na svetové trhy. Podľa analýzy organizácie UNCTAD ide o jeden z najkritickejších námorných uzlov s dosahom na celosvetový obchod, energetiku aj potravinové reťazce.
Konkrétne v roku 2024 ním každý deň prešlo v priemere 20 miliónov barelov ropy, čo predstavuje zhruba štvrtinu celého svetového námorného obchodu s ropou.
Lodná doprava v tejto strategickej úžine je narušená od konca februára 2026, kedy americko-izraelské útoky na Irán odštartovali ozbrojený konflikt v regióne. Cena plynu pre európsky trh sa počas tohto obdobia výrazne vyšplhala. Po iránskom útoku na katarský LNG závod vzrástla 19. marca cena na burze TTF o 32 percent na 72 eur za MWh, čo bolo maximum za viac ako tri roky.
Pred vypuknutím konfliktu sa cena pohybovala mierne nad 30 eurami za MWh, čo znamená, že sa za necelých šesť týždňov viac ako zdvojnásobila. Európa pritom odoberá 12 až 14 percent svojho LNG práve z Kataru, pričom tento plyn musí prechádzať Hormuzským prielivom.
Neprehliadnite
Blokáda vraj problém nevyrieši
Bezpečnostná analytička Mona Yacoubian z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá (CSIS) však upozornila, že blokáda iránskych prístavov nevyrieši problém narušených dodávok ropy a plynu z Perzského zálivu.
Podľa jej vyjadrenia pre Fox News Digital hrozí, že Irán zareaguje eskaláciou na iných frontoch, konkrétne nasadením hútijských povstalcov v Jemene na narušenie lodnej dopravy v Báb al-Mandabskom prielive, ktorý spája Červené more s Adenským zálivom a zabezpečuje asi 12 percent svetových dodávok ropy.
Kombinácia uzavretia oboch prielivov by podľa CSIS predstavovala bezprecedentný šok pre globálne energetické trhy. Yacoubian v správe CSIS tiež zdôraznila, že Irán môže útokmi cieliť aj na energetickú infraštruktúru krajín Perzského zálivu, čím by sa ďalej oslabili exportné kapacity celého regiónu.
Prímerie vydržalo krátko
Situácia v regióne pritom vykazuje aj dočasné záchvevy upokojenia. Krátko pred uplynutím Trumpovho ultimáta sa koncom marca USA a Irán dohodli na dvojtýždňovom prímerí a dočasnom znovuotvorení Hormuzského prielivu, o čom sme vás informovali v samostatnom článku.
Cena plynu na burze TTF na túto správu reagovala prudkým poklesom, konkrétne klesla o takmer 17 percent na približne 44 eur za MWh. Dôvera trhov v stabilitu prímeria však zostala krehká, čo potvrdzuje aj aktuálny rast cien po tom, čo zlyhali mierové rokovania.
Geopolitické napätie a neistota v sektore energetiky sa navzájom posilňujú, pričom trhy reagujú na každý diplomatický impulz. Analytici zdôrazňujú, že ani čiastočná blokáda iránskych prístavov nedokáže obnoviť nerušené dodávky z Perzského zálivu, pokiaľ samotný konflikt trvá.
Podľa aktuálnych dát portálu oEnergetice.cz sa cena plynu na TTF k 13. aprílu 2026 pohybuje na úrovni 43,64 eur za MWh, teda stále výrazne nad hodnotou spred konfliktu.
Závislosť Európy od plynu prechádzajúceho Hormuzským prielivom je síce nižšia ako v prípade ázijských ekonomík (tie odoberajú až 83 percent LNG z tejto trasy), no šokové vlny na globálnych trhoch sa na európske ceny prenášajú takmer okamžite.
Podľa analýzy organizácie Zero Carbon Analytics sú najzraniteľnejšie Japonsko, Južná Kórea, India a Čína, no európske burzy energií na nepokoje v regióne reagujú rovnako citlivo, keďže svetový trh s LNG funguje prepojene. A práve toto prepojenie je dôvod, prečo sa každý výkyv v Perzskom zálive odráža aj na slovenských a európskych účtoch za energie.
