Nemecká vláda kancelára Friedricha Merza oznámila v pondelok (13. apríla 2026) dvojmesačné zníženie energetickej dane na naftu a benzín, konkrétne o zhruba 17 centov za liter. Ide o priamy vládny zásah do trhu, ktorý má rýchlo uľaviť domácnostiam a firmám sužovaným rastúcimi cenami palív v dôsledku prebiehajúcej vojny s Iránom.
Koaličná vláda kresťanských a sociálnych demokratov (CDU/CSU a SPD) zároveň avizovala ďalšie opatrenia na podporu zamestnaneckých príjmov a plánuje výpadok daní financovať zvýšením dane z tabaku, píše Aktuálně.cz na základe informácií ČTK.
Vojna v Iráne si pýta riešenia
Kancelár Merz na tlačovej konferencii po koaličnom rokovaní zdôraznil, že priamou príčinou vysokých cien palív je vojna s Iránom, o ktorej ukončenie sa Nemecko diplomaticky usiluje, informovala agentúra DPA. Vláda zároveň očakáva, že ropné spoločnosti zníženie dane okamžite premietnu do koncových cien na čerpacích staniciach.
V Nemecku má tento krok určitý precedens. Konkrétne v roku 2022 pristúpila vtedajšia vláda k trojmesačnému zníženiu daní na palivá v porovnateľnom rozsahu, keď cena benzínu klesla o 29,55 centa a nafty o 14,04 centa za liter.
Koľko sa dá ušetriť?
Podľa ministerky práce Bärbel Basovej by celková úspora pre spotrebiteľov a podniky mala dosiahnuť okolo 1,6 miliardy eur.
Táto suma zodpovedá rozsahu úľavy za podmienky, že ju ropné spoločnosti skutočne prenesú na zákazníkov v plnej výške. V minulosti (pri spímnanom znižovaní daní z roku 2022), boli ropné firmy za netransparentné správanie kritizované, nakoľko ceny niekde klesli menej, ako zodpovedalo zníženiu dane.
Práve preto Nemecko od 1. apríla 2026 reguluje cenotvorbu na čerpacích staniciach. Pumpy môžu zdražovať len raz denne, konkrétne v poludnie, pričom zlacňovať môžu kedykoľvek. Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
Pri priemernej mesačnej spotrebe osobného vozidla okolo 50 litrov by zníženie dane predstavovalo úsporu zhruba 8,50 eura pri každej návšteve čerpacej stanice. Pre firmy prevádzkujúce flotily vozidiel, dopravné podniky alebo poľnohospodárov závisiacich od nafty ide o oveľa výraznejšiu úľavu.
Náklady na dopravu a logistiku sa totiž prenášajú do cien tovarov naprieč celou ekonomikou, čo znamená, že zdražovanie palív zasiahne nepriamo aj spotrebiteľov, ktorí autom nejazdia.
Neprehliadnite
Odmeny pre zamestnancov
Súčasťou koaličnej dohody je aj ďalšie sociálne opatrenie, a to konkrétne to, že zamestnávatelia budú mať v tomto roku možnosť vyplatiť zamestnancom jednorazovú odmenu vo výške 1 000 eur, ktorá bude oslobodená od daní aj odvodov, informuje spravodajský portál agentúry TASR.
Podobné inflačné prémie sa osvedčili počas energetickej krízy v rokoch 2022 a 2023, kedy nemecké firmy vyplácali zamestnancom daňovo zvýhodnené príspevky až do výšky 3 000 eur. Výpadok daňových príjmov plánuje vláda kompenzovať zvýšením dane z tabaku, pričom ide o politicky menej citlivý krok v porovnaní so škrtmi vo výdavkoch alebo zvyšovaním iných nepriamych daní.
Slovensko reagovalo svojsky
Zatiaľ čo Nemecko siahnúlo po priamom znižovaní daní, Slovensko zvolilo pri riešení palivovej krízy odlišný prístup. Po prudkom náraste cien pohonných hmôt (cena benzínu vzrástla v 14. týždni marca 2026 o 5,6 percenta na 1,665 eura za liter a nafta o 3,8 percenta na 1,751 eura za liter), vláda Roberta Fica vyhlásila stav ropnej núdze a od 19. marca 2026 zaviedla obmedzenia tankovania nafty na čerpacích staniciach.
Súčasťou defenzívnych opatrení bolo aj zavedenie dvojitých cien. Domáci motoristi platia za naftu výrazne menej ako zahraniční vodiči, čím vláda chcela eliminovať takzvaný palivový turizmus.
Pochopiteľne, toto opatrenie narazilo na tvrdú kritiku Európskej komisie, ktorá ho označila za diskriminačné a v rozpore s právom EÚ. Slovenská vláda medzičasom pristúpila k postupnému upravovaniu osobitnej ceny nafty pre zahraničné vozidlá. Pôvodná sadzba 1,826 eura sa niekoľkokrát zmenila; naposledy klesla k 10. aprílu zo sadzby 2,063 eura.
Česko zase pristúpilo k zastropovaniu cien pohonných hmôt. Od 8. apríla platí cenový strop 43,15 korún za liter benzínu a 49,59 korún za liter nafty.
Európa hľadá spoločnú odpoveď
Rôznorodosť reakcií európskych krajín odráža rozdielne filozofie hospodárskej politiky. Nemecko stavilo na časovo obmedzené daňové úľavy s jasným horizontom, Slovensko a Česko siahli po administratívnych nástrojoch. Poľsko zase znížilo DPH na motorové palivá, zatiaľ čo niektoré štáty stále len vyčkávajú.
Spoločným menovateľom všetkých opatrení je iránska vojna a jej dosah na globálny trh s ropou. Kým diplomatické rokovania neprinesú stabilizáciu Hormuzského prielivu a obnovenie regulárnych dodávok z Perzského zálivu, palivové ceny zostanú pod tlakom.
Nemecký prístup, teda dvojmesačná daňová úľava kombinovaná s reguláciou cenotvorby na čerpacích staniciach, sa javí ako pragmatický pokus vykúpiť čas. Otázkou zostáva, čo príde po uplynutí dvoch mesiacov, keď dočasné opatrenie vyprší a palivá by sa mohli okamžite vrátiť na pôvodné ceny.
