Európska komisia zvažuje zavedenie dane z nadmerných ziskov energetických spoločností. Ide o reakciu na prudko rastúce ceny ropy a plynu v dôsledku vojny na Blízkom východe, ktorá vypukla po americko-izraelských útokoch na Irán koncom februára 2026. Brusel konkrétne reaguje na koordinovanú výzvu piatich členských štátov, ktoré žiadajú celoeurópske riešenie.
Výzva piatich štátov
Ministri financií a hospodárstva z Rakúska, Nemecka, Talianska, Portugalska a Španielska zaslali 3. apríla 2026 spoločný list európskemu komisárovi pre klimatickú politiku Wopkemu Hoekstrovi. Podľa agentúry Reuters, ktorú cituje portál Euronews, ministri v liste argumentujú, že konflikt na Blízkom východe spôsobil „výraznú záťaž“ pre domácnosti aj širšiu ekonomiku, a požadujú opatrenie postavené na „pevnom právnom základe“.
Vo svojej požiadavke sa odvolávajú na mechanizmus solidárneho príspevku, ktorý EÚ prvýkrát zaviedla v roku 2022 v reakcii na energetickú krízu spôsobenú ruskou inváziou na Ukrajinu. Pätica štátov zdôraznila, že celoeurópske riešenie by vyslalo jasný signál. Tí, ktorí z krízy profitujú, musia prispieť k zníženiu záťaže pre bežných ľudí a podniky.
Nemecká strana pritom zdôraznila, že opatrenia prijaté na národnej úrovni (napríklad úpravy spotrebných daní z pohonných hmôt) nestačia a musia byť doplnené spoločnou akciou na európskej úrovni.
Ministri vo svojom liste navrhujú oživenie a posilnenie mechanizmu podobného solidárnemu príspevku z roku 2022, pričom tentoraz by mal byť uplatňovaný na celom území EÚ, mať silnejší právny základ a byť cielenejšie zameraný na veľké nadnárodné ropné spoločnosti, vrátane ziskov, ktoré dosahujú v zahraničí.
Vojna v Iráne ako hlavný dôvod
Konflikt na Blízkom východe od konca februára zásadne destabilizoval globálne trhy s energiami. Po americko-izraelských útokoch na Irán ceny plynu pre európsky trh skokovo vzrástli o viac ako 40 percent a ceny ropy o zhruba 8 percent, informovala česká verejnoprávna televízia ČT24.
Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza významná časť svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu, bol fakticky uzavretý, čo narušilo dodávateľské reťazce do Európy aj Ázie. Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) označila tento konflikt za najväčšie narušenie dodávok ropy v histórii.
Analytici agentúry Bloomberg v tom čase odhadovali, že pri výpadku iránskej produkcie, ktorá pokrýva asi päť percent svetovej ťažby ropy, by mohli ceny suroviny stúpnuť o zhruba 20 percent. Jan Bureš, hlavný ekonóm ČSOB, pritom v marci upozornil, že rýchle vyriešenie konfliktu a deeskalácia sú nevyhnutné na to, aby sa ekonomický dopad udržal v únosných medziach, informovali Seznam Zprávy.
Ak by ceny ropy zostali na vysokej úrovni dlhšiu dobu, zvýšilo by to infláciu v eurozóne o viac ako jeden percentný bod a spomalilo hospodársky rast o niekoľko desatín percentuálneho bodu. Hlavne táto nepekná perspektíva stojí za urgentnými výzvami niektorých členských štátov na zavedenie celoeurópskych protiváh voči energetickým špekuláciám.
Čo na to komisári?
Hovorkyňa Európskej komisie v utorok 7. apríla potvrdila, že Komisia sa možnosťou zdanenia nadmerných ziskov energetických spoločností aktívne zaoberá. Zároveň však uviedla, že zatiaľ nie je stanovený termín zverejnenia konkrétnych návrhov a na list piatich ministrov Komisia odpovie „vo vhodnom čase“, píše spravodajský portál agentúry TASR.
Neprehliadnite
Komisár pre energetiku Dan Jorgensen už koncom marca naznačil, že Brusel čoskoro predloží ucelený balík opatrení na riešenie energetickej situácie. Lídri členských štátov EÚ ho k tomu priamo vyzvali na marcovom summite, kde spoločne žiadali „cielené a dočasné opatrenia“ na zvládnutie krízy. Konkrétna podoba balíka ani harmonogram jeho zverejnenia zatiaľ oznámené neboli.
Precedens spred troch rokov
Návrh na zavedenie novej dane pritom nie je pre EÚ novinkou. V roku 2022, po prudkom raste cien energií v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, EÚ zaviedla takzvaný solidárny príspevok, respektíve celoeurópsku daň z nadmerných ziskov spoločností pôsobiacich v sektoroch ropy, plynu a uhlia. Podľa záverečnej správy Európskej komisie z konca minulého roka celkové príjmy z tohto opatrenia za daňové roky 2022 a 2023 dosiahli takmer 26,15 miliardy eur, s odhadom celkových príjmov vrátane neskorých platieb na úrovni okolo 28,66 miliardy eur.
Solidárny príspevok bol pritom navrhnutý tak, aby zdaňoval zisky presahujúce 120 percent priemeru za roky 2018 až 2021, a to minimálnou sadzbou 33 percent nad rámec bežnej dane z príjmov právnických osôb. Niektoré členské štáty uplatňovali výrazne vyššie sadzby; napríklad Írsko zdanilo nadmerné zisky sadzbou 75 percent a Slovinsko až 80 percent, uvádza European Environmental Bureau. Výnosy z dane smerovali predovšetkým na podporu zraniteľných domácností zasiahnutých vysokými cenami energií, ale aj na investície do obnoviteľných zdrojov a energeticky úsporných opatrení.
Podľa analýzy organizácie Tax Justice Network z januára tohto roku však celkové príjmy zo solidárneho príspevku dosiahli len asi tretinu svojho potenciálu, a to hlavne kvôli nejednotnej implementácii naprieč členskými štátmi. Práve preto pätica ministrov teraz požaduje pevnejší právny základ a jednotnú celoeurópsku aplikáciu nového nástroja, s osobitným dôrazom na veľké nadnárodné firmy.
Čo by to znamenalo pre spotrebiteľov
Zavedenie novej dane z nadmerných ziskov by mohlo výrazne ovplyvniť ziskovosť i investičné stratégie energetických firiem pôsobiacich v Európe. Zároveň by mohlo priniesť finančné prostriedky na úľavy pre spotrebiteľov a podniky, ktoré čelia rastúcim nákladom na energie.
Konkrétna výška sadzby ani zoznam dotknutých spoločností zatiaľ definované neboli. List piatich ministrov tieto detaily podľa agentúry Reuters neobsahoval.
Komisia teda aktuálne stojí pred rozhodnutím, či a ako rýchlo predloží legislatívny návrh, ktorý by taktiež musel prejsť schvaľovacím procesom v Rade EÚ. Keby sa opatrenie prijalo v podobe podobnej solidárnemu príspevku z roku 2022, šlo by o mimoriadne a dočasné riešenie, nie o trvalú zmenu daňovej politiky voči energetickému sektoru. Výsledok závisí aj od toho, ako dlho potrvá konflikt na Blízkom východe a nakoľko sa podarí stabilizovať dodávky energetických surovín na európske trhy.
