Štát oprášil starý nápad, ako zatočiť s daňovými podvodmi a vylepšiť výber daní. Ministerstvo financií prichádza s návrhom, podľa ktorého by štát mohol od firiem žiadať peniaze vopred ako finančnú zábezpeku pre prípadné nezaplatenie dane z pridanej hodnoty (DPH). Téme sa venujú Správy STVR.
Hoci štát sľubuje, že poctivých podnikateľov sa nové pravidlá nedotknú a cieľom sú špekulanti, medzi zamestnávateľmi sa šíria vážne obavy. Tvrdia, že zadržanie financií môže ohroziť ich prevádzkový kapitál, čo by v krajnom prípade mohlo viesť k neschopnosti vyplácať mzdy a k prepúšťaniu.
Až pol milióna eur v depozite
Opatrenie cieli predovšetkým na rizikové subjekty. Finančnú zábezpeku by mali skladať nielen noví žiadatelia o registráciu DPH, u ktorých existuje podozrenie na budúce nedoplatky, ale aj existujúce firmy, ktoré sa v minulosti ukázali ako nespoľahlivé.
Daňové úrady by im mohli vyrubiť povinnosť zložiť sumu v rozmedzí od päť eur až do 500-tisíc eur. Ak firma túto povinnosť nesplní, hrozí jej okamžitá daňová exekúcia. Ak však zábezpeku zloží, štát si tieto peniaze ponechá zmrazené ako poistku na obdobie jedného roka a v prípade vzniku dlhu ich použije na jeho vyrovnanie.
Podnikatelia vidia len ďalšie zaťaženie
Zamestnávatelia, združení napríklad v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ), bijú na poplach. Generálny sekretár Martin Hošták upozorňuje, že štát opäť hľadá zdroje len na príjmovej strane rozpočtu a zaťažuje firmy ďalšími povinnosťami namiesto toho, aby šetril na vlastnej prevádzke.
Návrh zatiaľ nemá istú podporu ani v parlamente. Opoziční poslanci ho označujú za ďalšie „vyťahovanie peňazí“ od podnikateľov, ktoré nerieši skutočné príčiny podvodov. Opatrní sú aj koaliční poslanci, napríklad z Hlasu, ktorí chcú vidieť reálny prínos opatrenia a obávajú sa zásahu do cashflow firiem.
Inštitút zábezpeky nie je na Slovensku novinkou, v minulosti už fungoval, no neskôr bol zrušený. Ministerstvo financií argumentuje, že po zmenách v registrácii DPH v roku 2025 sa riziko podvodov opäť zvýšilo. Ak návrh prejde legislatívnym procesom, účinnosť by mal nadobudnúť od januára 2027.
Kto má lepšie argumenty?
Určiť jednoznačného víťaza v tomto spore nie je jednoduché, pretože obe strany hľadia na problém z úplne odlišnej perspektívy a ich argumenty majú v danom kontexte svoju logiku. Ak sa však pozrieme na praktické dopady v reálnej ekonomike, argumenty podnikateľov sa javia ako naliehavejšie a hmatateľnejšie, najmä v čase, keď ekonomika čelí ochladeniu.
Štát má silný argument v rovine teórie a ochrany verejných financií. DPH je daňou, pri ktorej dochádza k najčastejším a najväčším podvodom, vrátane známych karuselových podvodov.
Snaha ministerstva financií poistiť sa voči subjektom, ktoré javia známky rizikovosti, je z pohľadu správcu dane úplne racionálna. Logika „najprv zaplať zábezpeku, až potom podnikaj“ efektívne eliminuje biele kone a firmy založené len na vytiahnutie vratiek DPH.
Na druhej strane, argumenty podnikateľov a opozície majú väčšiu váhu v rovine ekonomickej reality a prežitia. Kľúčovým slovom je tu „cashflow“. Pre firmu, a špeciálne pre malého živnostníka či začínajúci podnik, je hotovosť krvou, ktorá drží biznis pri živote. Ak štát zablokuje firme napríklad 50-tisíc eur na rok na neúročenom účte, tieto peniaze chýbajú v obehu.
Firma ich nemôže použiť na nákup tovaru, na výplaty zamestnancom ani na úhradu energií. Vzniká tak paradoxná situácia, kedy opatrenie proti daňovým únikom môže položiť na kolená poctivú firmu, ktorá sa len zhodou okolností alebo administratívnou chybou dostala do kolónky „riziková“. Obava, že preventívne opatrenie spôsobí druhotnú platobnú neschopnosť, je teda veľmi reálna.
Štát toho nedomyslel viac
Slabinou štátneho argumentu je aj historická skúsenosť a definícia „rizikovosti“. Podnikatelia sa oprávnene boja, že úradníci budú mať príliš veľkú moc rozhodovať o tom, kto zábezpeku zloží a v akej výške. Ak bude systém nastavený príliš prísne, môže fungovať ako bariéra vstupu na trh pre nové inovatívne firmy, ktoré jednoducho nebudú mať kapitál navyše na zloženie zábezpeky.
