Svetová zdravotnícka organizácia otvorila tému daní na sladené a alkoholické nápoje. V utorok 13. januára WHO oficiálne odporučila členským krajinám, aby tieto dane zvýšili s cieľom obmedziť spotrebu týchto výrobkov a získať viac finančných prostriedkov pre zdravotnícke systémy.
Podľa WHO má väčšina krajín na sladené a alkoholické nápoje stále nízke dane, čo prispieva k tomu, že tieto produkty zostávajú lacné a dostupné. Výsledkom je nárast počtu ľudí trpiacich obezitou, cukrovkou, chorobami srdca a rakovinou, teda neprenosnými ochoreniami, ktorým sa dá predchádzať.
Lacné produkty, drahé následky
WHO to pomenúva tak, ako to je. „Pre slabé daňové systémy zostávajú škodlivé produkty lacné, kým zdravotnícke systémy čelia rastúcemu finančnému tlaku v dôsledku neprenosných chorôb, ktorým sa dá zabrániť.“ Organizácia upozorňuje, že nízke ceny týchto výrobkov prispievajú k ich vysokej spotrebe.
Zároveň existuje ekonomický paradox. Firmy, ktoré sladené a alkoholické nápoje vyrábajú a predávajú, generujú zisky v ráde miliárd dolárov, zatiaľ čo vlády z nich získavajú len pomerne malý podiel. Spoločnosť potom nesie dlhodobé zdravotné a finančné náklady spojené s konzumáciou týchto nápojov.
Daň ako nástroj prevencie
Šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus hovorí o zdravotných daniach ako o jednom z najsilnejších nástrojov podpory zdravia a prevencie chorôb. „Zvýšením daní na výrobky, ako je tabak, sladené nápoje a alkohol, môžu vlády znížiť ich spotrebu a získať prostriedky na životne dôležité zdravotnícke služby.“ Ako príklady krajín, kde sa táto prax osvedčila, spomenul Britániu, Filipíny a Litvu.
Prečítajte si tiež
Tedros zároveň priznáva, že zavádzanie zdravotných daní môže byť politicky nepopulárne a môže sa stretnúť s odporom vplyvných firiem, ktoré majú veľa čo stratiť.
Cukor, alkohol a diery v zákone
WHO upozorňuje, že aspoň 116 krajín má dnes osobitnú daň na sladené nápoje. Tejto takzvanej dane na cukor sa však netýkajú napríklad sladené mlieko, kávové a čajové nápoje či stopercentné ovocné džúsy.
Organizácia tiež poukazuje na to, že pivo sa v rokoch 2022 až 2024 stalo finančne dostupnejším v 57 krajinách, zatiaľ čo v 37 štátoch bolo menej dostupné. Najmenej 25 krajín, najmä v Európe, nemá spotrebnú daň na víno. WHO preto zdôrazňuje, že spotrebná daň by sa mala vzťahovať na všetky alkoholické nápoje.
WHO dlhodobo upozorňuje, že nízke zdanenie alkoholu a sladených nápojov má v konečnom dôsledku negatívny vplyv na verejné zdravie aj na zdravotnícke systémy.
