Slovenská energetika zažíva od januára 2026 jeden z najväčších prelomov za posledné roky. Padla dlhoročná a často kritizovaná bariéra, ktorá brzdila rozvoj zelenej energie. Doteraz mohli vyrobenú elektrinu (napríklad z fotovoltiky) zdieľať len ľudia, ktorí mali zmluvu s rovnakým dodávateľom.
Táto podmienka „jednej bilančnej skupiny“ je minulosťou. Ako informuje portál euractiv.sk, vďaka novým pravidlám a technológii Energetického dátového centra (EDC), ktoré spravuje organizátor trhu OKTE, si teraz elektrinu môžu posielať členovia rodiny, susedia či firmy bez ohľadu na to, komu platia faktúry. Systém to dokáže virtuálne započítať naprieč celým trhom.
Nový hráč na scéne
Sloboda však prináša aj potrebu riadenia. Do hry vstupuje nová funkcia, a to organizátor zdieľania. Ide o osobu alebo firmu, ktorá bude fungovať ako „energetický správca“. Jeho úlohou je technicky a administratívne zastrešiť skupinu ľudí, ktorí si energiu posielajú.
Pre malú bytovku to môže robiť šikovný sused alebo inštalačná firma, pre väčšie komunity to môže byť obec. Dôležitou novinkou je, že zdieľanie už nemusí byť len zadarmo. Elektrinu môžete susedovi aj predať, no má to háčik. Príjem z tejto činnosti nesmie presiahnuť 20 % vašich celkových príjmov, inak by ste sa stali oficiálnym dodávateľom s kopou byrokracie.
Šanca pre obce a boj s chudobou
Odborníci očakávajú, že ťahúňom zmien budú najmä samosprávy, podobne ako v Rakúsku. Obce majú väčšiu dôveru ľudí a ľahší prístup k dotáciám. Zdieľanie energie by mohlo pomôcť aj viac ako 300-tisíc domácnostiam ohrozeným energetickou chudobou.
Problémom však ostávajú vstupné náklady. Na zdieľanie je nevyhnutný inteligentný merač (IMS), ktorého výmena stojí okolo 150 eur, čo môže byť pre chudobné rodiny bariéra.
Pozor na dane, štát trochu zaspal
Hoci technicky je systém pripravený, legislatíva v oblasti daní pokrivkáva. Zákon o dani z príjmov zatiaľ nepozná presné definície pre tieto nové malé príjmy.
Pre bežnú domácnosť, ktorá „otočí“ elektrinu v hodnote 200 až 300 eur ročne, môže byť daňová povinnosť a zložité účtovníctvo strašiakom, ktorý nestojí za námahu. Energetici preto navrhujú, aby boli tieto drobné príjmy od dane oslobodené, alebo aby sa riešili jednoduchou zrážkovou daňou priamo u dodávateľa.
Ako funguje zdieľanie elektriny?
Zdieľanie elektriny si netreba predstavovať ako fyzické naťahovanie káblov cez plot k susedovi. Celý proces prebieha virtuálne, na úrovni dát. Základom je, že elektrina vyrobená napríklad vašimi strešnými fotovoltickými panelmi fyzicky odtečie do verejnej distribučnej siete, rovnako ako doteraz.
Zmena nastáva v „účtovníctve“. Obe strany , teda výrobca (napríklad vy) aj odberateľ (napríklad vaša stará mama v inej časti mesta), musia mať nainštalovaný inteligentný merač. Ten zaznamenáva tok energie v reálnom čase.
Centrálnym mozgom operácie je dátové centrum. To frekventovane porovnáva dáta z oboch meračov. Ak v rovnakom štvrťhodinovom intervale vy vyrobíte prebytok a vaša stará mama má spotrebu (pozerá TV, varí), systém virtuálne priradí vašu elektrinu jej.
V praxi to znamená, že na faktúre sa jej táto elektrina neúčtuje ako drahá elektrina od elektrárne, ale ako zdieľaná elektrina od vás. Odberateľ však stále musí zaplatiť distribučné poplatky za prenos sústavou, keďže elektrina reálne prešla cez verejné drôty.
V čom je to výhodné?
Hlavnou výhodou tohto systému je ekonomická efektivita pre obe strany. Majiteľovi fotovoltiky sa investícia vráti rýchlejšie, pretože svoje prebytky nemusí predávať do siete za nevýhodné spotové ceny (často blízke nule), ale môže ich speňažiť v rámci komunity alebo darovať rodine, čím im zníži účty.
Pre odberateľa je výhodou prístup k lacnejšej a zelenej energii bez toho, aby musel sám investovať do panelov na streche. Z celospoločenského hľadiska sa elektrina spotrebuje lokálne tam, kde sa vyrobí, čo odľahčuje prenosovú sústavu a znižuje straty pri prenose na dlhé vzdialenosti.
