Koniec roka 2025 priniesol na slovenský trh práce studenú sprchu. Vládne konsolidačné opatrenia, ktoré mali primárne ozdraviť verejné financie, začínajú ukazovať svoju odvrátenú tvár. Doľahli nielen na firmy, ale najmä na drobných podnikateľov. Téme sa venuje portál oPeniazoch.sk.
Úrady práce hlásia nápor, aký sme tu nemali roky. Nezamestnanosť v decembri vyskočila na úroveň 5,3 percenta, čo je najvyššia hodnota od apríla 2020, teda od začiatku pandémie. Inštitút finančnej politiky (IFP) upozorňuje, že počet ľudí bez práce je na 2,5-ročnom maxime.
Dôvodom tohto skokového nárastu nie je len bežné sezónne ochladenie ekonomiky. Mnohí ľudia sa na úrady práce ponáhľali takticky ešte pred koncom roka. Snažili sa tak vyhnúť prísnejším pravidlám pre vyplácanie podpory v nezamestnanosti, ktoré začali platiť od januára.
Po novom sa totiž dávka v nezamestnanosti už od štvrtého mesiaca postupne kráti, kým v minulosti zostávala v rovnakej výške počas celého obdobia poberania. Vidina výhodnejších podmienok tak motivovala tisíce ľudí k registrácii ešte v starom roku.
Historický zánik živností
Ešte drastickejšia situácia nastala medzi živnostníkmi. Dáta portálu FinStat.sk odhaľujú, že rok 2025 bol pre malých podnikateľov doslova likvidačný. Zaniklo viac ako 66-tisíc živností, čo je najvyššie číslo v histórii samostatného Slovenska.
Naopak, chuť podnikať klesá. Úrady zaznamenali vznik len niečo vyše 42-tisíc nových oprávnení, čo je najmenej za posledných šesť rokov. Tento nepomer, kedy viac živností zaniká, než vzniká, sa zopakoval už druhý rok po sebe, no tentoraz je rozdiel priepastný.
Za týmto hromadným útekom od podnikania stojí kombinácia viacerých faktorov. Podnikatelia reagujú na legislatívne zmeny v konsolidačnom balíčku, ktoré im zvyšujú náklady.
Významnú úlohu zohráva aj strach z kontrol. Štát si totiž začal viac svietiť na takzvaných fiktívnych živnostníkov, ktorí v skutočnosti pracujú pre firmy ako bežní zamestnanci, no formálne vystupujú ako dodávatelia, aby ušetrili na odvodoch. Prísnejší meter úradov práce tak mnohých donútil tento status ukončiť.
Výpovede pribúdajú rýchlejšie ako nové miesta
Analytici IFP dvíhajú varovný prst aj pri ďalšom ukazovateli. Prvýkrát od mája 2020 prevýšil počet ľudí, ktorí o prácu prišli, počet tých, ktorí sa dokázali zamestnať. Pravdepodobnosť straty zamestnania je tak momentálne najvyššia za posledných päť rokov.
Trh práce sa mení pod tlakom neistoty. Firmy sú opatrné nielen kvôli domácej konsolidácii, ale aj pre colné vojny v zahraničí, ktoré ohrozujú exportérov. Niektoré podniky tak pristupujú k hromadnému prepúšťaniu, čo sa odráža v regionálnych štatistikách.
Najhoršia situácia zasiahla okresy ako Martin, Kysucké Nové Mesto, Partizánske či Púchov, kde sa prepúšťalo vo veľkom. Regionálne rozdiely zostávajú obrovské. Kým Rimavská Sobota bojuje s nezamestnanosťou nad 10 percent, západné Slovensko má stále okresy s mierou pod tri percentá.
Paradoxom zostáva, že napriek rastúcej nezamestnanosti firmy stále hlásia nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Tento výpadok sa snažia lepiť dovozom pracovníkov zo zahraničia, ktorých počty na našom trhu naďalej trhajú rekordy.
Veľká hrozba pre slovenskú ekonomiku
Súčasný vývoj na trhu práce prináša pre slovenskú ekonomiku koktail rizík, ktorý môže výrazne pribrzdiť hospodársky rast. Prvou a najbezprostrednejšou hrozbou je pokles domácej spotreby. Keď ľudia prichádzajú o prácu alebo rušia živnosti, ich kúpyschopnosť prirodzene klesá.
Ešte nebezpečnejšia je takzvaná spotrebiteľská panika. Aj tí, ktorí prácu majú, začnú pod vplyvom negatívnych správ viac šetriť a odkladať nákupy na horšie časy. Pre ekonomiku, ktorá je z veľkej časti ťahaná práve výdavkami domácností v obchodoch a službách, to znamená nižšie tržby firiem a následne nižší výber DPH pre štát.
Paradoxne, opatrenia určené na konsolidáciu verejných financií môžu mať opačný efekt na štátny rozpočet, než sa zamýšľalo. Masívny zánik živností a nárast nezamestnanosti znamená výpadok v platení odvodov a daní z príjmu.
Štát sa tak dostáva do dvojitej pasce: na jednej strane mu klesajú príjmy od aktívne pracujúcich ľudí, na druhej strane mu rastú výdavky na sociálne dávky a podporu pre nových nezamestnaných. Tento scenár môže skomplikovať plány na znižovanie deficitu a v konečnom dôsledku viesť k potrebe ďalšieho, ešte bolestivejšieho šetrenia alebo zadlžovania.
Potenciál pre rast šedej zóny
Vážnym rizikom je aj nárast tieňovej ekonomiky. Ak sú podmienky na legálne podnikanie a zamestnávanie príliš prísne alebo finančne nevýhodné, časť práce sa presunie „na čierno“.
Bývalí živnostníci môžu začať poskytovať služby bez faktúr, aby sa vyhli odvodom, alebo budú firmy vyplácať časť mzdy „na ruku“. Tým sa deformuje podnikateľské prostredie, poctiví podnikatelia strácajú konkurencieschopnosť a štát stráca kontrolu nad časťou ekonomickej aktivity.
V neposlednom rade hrozí prehĺbenie regionálnych rozdielov. Kým západné Slovensko má stále schopnosť absorbovať prepustených ľudí vďaka priemyselným parkom a blízkosti Bratislavy, hladové doliny na východe a juhu stredného Slovenska takúto záchrannú sieť nemajú.
Ak sa nezamestnanosť zakonzervuje v už beztak slabých regiónoch ako Rimavská Sobota, povedie to k odlivu mladých ľudí, sociálnemu napätiu a ešte väčšej závislosti týchto oblastí od štátnej pomoci, čo dlhodobo brzdí rozvoj celej krajiny.
