Od roku 2026 sa zásadne zmení systém sociálnych odvodov pre živnostníkov. Povinné poistenie sa má po novom viazať najmä na samotné oprávnenie na podnikanie, a nie na výšku príjmu. Mnohí ľudia, ktorí doteraz poistné vôbec neplatili, budú musieť odvádzať mesačné poistné vo výške 131,34 eura. Ministerstvo práce preto chystá novelu zákona o sociálnom poistení, aby reagovalo na otázky spojené s novým režimom.
Ministerstvo reaguje na kritiku
Rezort práce vedený Erikom Tomášom z Hlas-SD pripravuje legislatívnu úpravu, ktorá má zmeniť a doplniť zákon o sociálnom poistení. Ide o reakciu na rozsiahle zmeny prijaté v rámci konsolidácie verejných financií, ktoré zasiahnu všetkých živnostníkov a ďalšie samostatne zárobkovo činné osoby. Na možné problémy nového systému ako prvý upozornil ekonóm a bývalý minister práce Jozef Mihál. Predbežná informácia k pripravovanej novele je už zverejnená, samotný návrh zákona by sa mal dostať do pripomienkovania v januári budúceho roka.
Ministerstvo priznáva, že aktuálne nastavenie vyvolalo otázky najmä pri primeranosti odvodovej záťaže pre rôzne skupiny živnostníkov. Niektorí podnikajú sústavne a s vyššími príjmami, iní majú nárazové zákazky či vedľajšiu činnosť. Cieľom pripravenej novely je preto preveriť, či nové pravidlá dostatočne zohľadňujú reálnu intenzitu ekonomickej aktivity.
Nová logika vzniku poistenia
Už schválený konsolidačný zákon zavádza od januára 2026 nový spôsob vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia pre živnostníkov. Poistenie má vzniknúť od prvého dňa šiesteho mesiaca po tom, ako osoba získa oprávnenie na podnikanie. Rovnaké pravidlo sa má uplatňovať aj pri iných formách samostatnej zárobkovej činnosti. Platí teda, že samotná existencia oprávnenia je kľúčová, nie až následne dosiahnutý príjem.
Poistenie bude podľa novej úpravy trvať až do momentu, keď zanikne samotné oprávnenie na podnikanie. Zákon stanovuje jedinú výnimku pre prípady, keď živnostník obnoví činnosť do 60 mesiacov od ukončenia predchádzajúceho oprávnenia. Vtedy sa má na neho uplatniť osobitný režim. V porovnaní s doterajším systémom, kde sa posudzoval príjem za predchádzajúci rok a až po prekročení zákonného limitu vznikala povinnosť platiť odvody, ide o zásadnú zmenu.
Prečítajte si tiež
Mikroodvody a nové sumy od roku 2026
Nová legislatíva zároveň mení spôsob výpočtu vymeriavacieho základu. Počíta sa so zavedením dvoch režimov podľa výšky príjmu z podnikania. Pre tých, ktorí dosiahnu príjem vyšší ako šesťnásobok priemernej mzdy, zostane zachovaný doterajší model s minimálnym a maximálnym vymeriavacím základom. Pri určovaní odvodov na rok 2026 sa bude sledovať príjem za rok 2025, ktorý musí byť vyšší ako 9 144 eur, aby živnostník spadal pod tento pôvodný spôsob výpočtu.
Ak príjem za rok 2025 nedosiahne 9 144 eur, použije sa nový režim s tzv. osobitným vymeriavacím základom. Pre rok 2026 má byť osobitný vymeriavací základ určený vo výške 26 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo predstavuje 396,24 eura. Z tejto sumy vyplýva mesačné poistné vo výške 131,34 eura. Práve ľudia, ktorí doteraz neplatili nič, sa tak prvýkrát dostanú do systému povinných odvodov.
Ministerstvo opisuje túto novú skupinu platiteľov ako veľmi rôznorodú. Patria sem osoby s nízkym príjmom, nepravidelným podnikaním aj tí, ktorí majú podnikanie len ako vedľajšiu činnosť. Rezort zároveň upozorňuje, že rozšírenie povinného poistenia aj na tieto subjekty vyvoláva ďalšie odborné otázky. Aktuálny model sa totiž viac viaže na formálne oprávnenie na podnikanie než na skutočnú ekonomickú aktivitu, a aj preto ministerstvo plánuje prehodnotiť primeranosť tohto nastavenia.
