Dopravná chudoba na Slovensku nie je okrajový jav, ale čoraz viditeľnejší sociálno-ekonomický problém. Ide o situáciu, keď si jednotlivci alebo domácnosti nemôžu dovoliť dopravu alebo majú obmedzený prístup k verejnej či súkromnej doprave. Podľa Inštitútu environmentálnej politiky sú najviac ohrození obyvatelia Prešovského kraja, zatiaľ čo Bratislavský kraj je na tom najlepšie. Téme sa venovala televízia STVR a jej spravodajský portál.
Dopravná chudoba na Slovensku
Približne 7 percent Slovákov žije v oblastiach ohrozených dopravnou chudobou. To znamená, že cesta k lekárovi alebo na úrady je pre nich dlhá a drahá. Až 38 percent ľudí uvádza problém dopraviť sa do práce, školy, na nákupy alebo na lekárske ošetrenie. O niečo menej, 30 percent, pociťuje bariéry pri cestách za voľnočasovými aktivitami. Celkovo 46 percent Slovákov sa stretáva s problémami v oboch oblastiach.
„Je to kombinácia jednak kvality verejnej dopravy na Slovensku a potom zároveň socioekonomického statusu obyvateľstva. Sú to tí najzraniteľnejší obyvatelia a pre nich je veľmi ťažké aj spraviť napríklad jednorazový výdaj vo výške štyristo eur. Napríklad sa im stáva, že deň pred výplatou nemajú doma k dispozícii ani dvadsať eur,“ povedal pre STVR Tomáš Chabada, analytik Inštitútu 2050.
Málo spojov a dlhé vzdialenosti
Medzi výrazne zasiahnuté regióny patrí aj Banskobystrický kraj. V niektorých obciach premávajú len jeden či dva spoje denne, čo drasticky obmedzuje mobilitu obyvateľov. „V prípade obcí s nižším počtom spojov denne ide najmä o malé periférne obce s počtom obyvateľov okolo sto alebo menej, kde je mobilita veľmi nízka a obyvatelia využívajú verejnú dopravu len príležitostne,“ uviedla vedúca útvaru marketingu a komunikácie Integrovaného dopravného systému Banskobystrického samosprávneho kraja Lenka Štepaneková.
Podľa nej je realita v niektorých prípadoch o niečo lepšia než sa zdá na papieri. „Tieto obce sú obsluhované aj nad rámec zachádzajúcich spojov, napríklad spojmi „na rázcestí“, takže v realite býva dostupných spojov často viac,“ dodala Štepaneková.
Dopravná chudoba má sociálne dopady
Problém dopravnej chudoby sa dotýka najmä zraniteľných skupín a má priamy vplyv na vzdelanie, zamestnanie aj zdravie. „Dopravná chudoba je určite sociálny problém, pretože ľudia v dôsledku toho, že sú v dopravnej chudobe, nemôžu chodiť do zamestnania, nemôžu študovať školu, ktorú chcú, nemôžu ísť k lekárovi, to znamená, trpia väčším množstvom ochorení,“ vysvetlila pre STVR výskumníčka Centra spoločenských a psychologických vied SAV Dušana Dokupilová.
Dodala, že ak v niektorých lokalitách neexistuje hromadná doprava, a preto občan musí použiť auto. Avšak, mnohí auto nemajú k dispozícii, a tak si zvolia taxík. No a taxík je podľa jej slov drahý a niektorí si ho jednoducho nemôžu jednoducho dovoliť.
Podpora hromadnej a zdieľanej dopravy
Odborníci vidia riešenie v posilnení hromadnej dopravy, rozvoji zdieľaných služieb a využívaní sociálnych taxíkov. V Banskobystrickom kraji sa osvedčil projekt Bez prekážok do školy, ktorý zmierňuje finančné bariéry pri cestovaní detí. „Priniesol systémovú zmenu a zabezpečil, že deti v našom kraji už nemusia vymeškávať vyučovanie len preto, že ich rodinám neostali na konci mesiaca peniaze na cestovný lístok,“ povedala Štepaneková.
Dopravná chudoba tak nie je len problémom grafikonov a kilometrov, ale predovšetkým spravodlivého prístupu k základným službám. Riešenia existujú, avšak potrebujú koordináciu, investície a citlivé nastavenie k potrebám miestnych komunít.
