Hoci priemerné mzdy na Slovensku od prijatia eura v roku 2009 kontinuálne rastú, v celoeurópskom porovnaní ťaháme za čoraz kratší koniec. Kým pred pätnástimi rokmi zarobil priemerný Slovák menej ako 10-tisíc eur ročne (pod 800 eur mesačne), dnes je priemerná mzda viac ako dvojnásobná a ročný zárobok sa blíži k sume 20 300 eur, informujú Správy STVR.
Napriek tomu nás však susedné krajiny v tempe rastu predbiehajú. Ešte v roku 2014, po odoznení globálnej krízy, bol priemerný plat Slováka vyšší ako zárobok zamestnanca v Česku, Poľsku, Maďarsku či Rumunsku. Dnes, o desať rokov neskôr, je situácia dramaticky odlišná.
Slovensko sa v rebríčku priemerných miezd v rámci EÚ prepadlo z 19. miesta až na 23. miesto. Predbehli nás takmer všetci susedia, dokonca aj Rumunsko. Jedinou krajinou v regióne, ktorá za nami naďalej zaostáva, je Maďarsko, ktoré sa rovnako ako pred dekádou drží na 24. priečke.
Prečo sme sa zasekli?
Analytici aj zamestnávatelia sa zhodujú, že dôvodov tohto úpadku je viacero. Analytik Matej Horňák vidí hlavnú príčinu v slabšej hospodárskej výkonnosti, pričom ani prognózy na tento a budúci rok nesľubujú výrazné oživenie rastu.
Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Fillová upozorňuje na štrukturálny problém ekonomiky. Významnú časť zamestnanosti u nás tvorí priemyselná výroba zameraná na montáž, nie na výskum a vývoj. Priestor pre rast miezd je v takejto „výrobnej fáze“ prirodzene obmedzený. Cestou vpred by bol posun k činnostiam s vyššou pridanou hodnotou, napríklad k dizajnu produktov v automobilovom priemysle.
Minimálna mzda ako motor
Na to, aby sa trend zmenil, by podľa analytikov musel štát masívnejšie investovať do vedy, výskumu a zlepšenia podnikateľského prostredia. Tieto snahy však aktuálne brzdí globálna situácia aj domáca vládna konsolidácia.
Ministerstvo práce argumentuje, že má na rast miezd len obmedzené páky, pričom tou hlavnou je zvyšovanie minimálnej mzdy. Tá sa vďaka novému automatu od budúceho roka prudko zvýši o takmer sto eur. Odborári tento krok vítajú, pretože rast minimálnej mzdy tlačí nahor aj ostatné platy a príplatky za prácu cez víkendy či v noci. Práve agresívne zvyšovanie minimálnej mzdy bolo jedným z faktorov, ktoré pomohli Rumunsku v raste priemernej mzdy predbehnúť Slovensko.
Je na vine euro?
Asi ani netreba hovoriť, že pripisovať tento nepriaznivý vývoj výlučne prijatiu eura by bolo prílišným zjednodušením a v mnohých ohľadoch nesprávnym záverom. Spoločná európska mena priniesla Slovensku nespornú stabilitu, odstránila kurzové riziká pre podnikateľov a zjednodušila obchodovanie so zahraničím, čo je pre malú a otvorenú ekonomiku kľúčové.
Skutočnosť, že nás predbehli krajiny s vlastnými menami ako Česko či Poľsko, nesúvisí primárne s tým, že si ponechali korunu alebo zlotý, ale skôr s tým, ako využili uplynulú dekádu na modernizáciu svojich hospodárstiev. Vlastná mena im síce poskytuje určitú flexibilitu, napríklad možnosť oslabiť kurz v čase krízy na podporu exportu, no zároveň prináša vyššiu infláciu a nestabilitu, čo vidíme napríklad v Maďarsku, ktoré napriek forintu za Slovenskom stále zaostáva.
Skutočnou príčinou, prečo slovenské mzdy nerastú tak rýchlo ako u susedov, je štrukturálny problém samotnej ekonomiky, nie platidla. Slovensko sa stalo montážnou dielňou Európy, kde sa produkty fyzicky skladajú, ale nevymýšľajú. Pridaná hodnota, a teda aj zisk, ktorý z takejto práce ostáva v krajine, je podstatne nižší než v krajinách, ktoré sa zamerali na vedu, výskum a inovácie.
Kým Poľsko a Rumunsko masívne investovali do infraštruktúry, digitalizácie a lákania investícií s vyššou pridanou hodnotou, Slovensko v reformách zaspalo a vyčerpalo svoj model založený na lacnej pracovnej sile. Problémom teda nie je euro, ale neschopnosť štátu posunúť sa od výroby k inováciám, zlé podnikateľské prostredie a dlhodobý odliv mozgov, čo brzdí produktivitu práce, a tým pádom aj rast miezd.
