Oslobodenie živnostníkov od kontroverznej transakčnej dane je hlavnou témou posledných týždňov, no v pozadí novely zákona sa skrývajú dôležité technické úpravy. Tieto zmeny prinášajú právnu istotu a presnejšie definujú povinnosti pre tých, ktorí daň platiť neprestávajú. Novela zákona o dani z finančných transakcií má za cieľ „upratať“ nejasnosti z pôvodného, narýchlo prijatého znenia, najmä v oblasti medzinárodného podnikania a definície stálej prevádzkarne, informuje denník Pravda.
Vrátia živnostníkom decembrovú daň?
Pre živnostníkov (fyzické osoby) je kľúčovou informáciou, že zrušenie dane pre nich neznamená žiadnu novú byrokraciu. Od 1. januára 2026 nemusia Finančnej správe posielať žiadne oznámenia ani špeciálne daňové priznania.
Miriam Bellušová zo Slovenského živnostenského zväzu vysvetľuje, že celý systém bol nastavený tak, že platiteľom dane je banka, ktorá ju reálne strháva a odvádza. Od nového roka banky jednoducho prestanú túto daň živnostníkom strhávať.
Zlá správa sa týka dane za december 2025. Keďže novela nadobúda účinnosť až od 1. januára 2026, na celý rok 2025 sa vzťahuje pôvodný zákon. Banky sú teda povinné odviesť daň aj za december, a to aj v prípade, že k samotnému odvodu dôjde až v januári 2026. Tieto peniaze štát nevráti. Pre právnické osoby, ako sú malé s.r.o., sa nemení nič – daň platia naďalej rovnako ako doteraz.
Pravidlo “16 dní”
Najväčšie technické zmeny sa dotýkajú zahraničných subjektov. Novela spresnila definíciu stálej prevádzkarne a zaviedla rozdelenie na daňovníkov s neobmedzenou (slovenské firmy) a obmedzenou daňovou povinnosťou (zahraničné firmy platiace len z aktivít v SR).
Zásadnou novinkou pre e-shopy a poskytovateľov on-line služieb je zavedenie časového testu. Daňová povinnosť im vznikne, ak vykonávajú činnosť na Slovensku minimálne 16 dní v mesiaci, a to aj prerušovane. Ak napríklad nemecký e-shop predáva na slovenskej doméne len 15 dní, daň neplatí. Ak však prekročí hranicu 16 dní, stáva sa daňovníkom a musí platiť daň zo všetkých relevantných transakcií, čím sa vyrovnávajú podmienky s domácimi predajcami.
Kto je z platenia vylúčený?
Novela tiež spresnila zoznam subjektov automaticky vylúčených z platenia dane, aby sa predišlo zbytočnému prelievaniu verejných financií. Medzi oslobodené subjekty patria štátne inštitúcie (napr. Sociálna poisťovňa), samosprávy (obce, VÚC a ich organizácie), vedecké a kultúrne inštitúcie (SAV, Matica slovenská), školy a špecifikované neziskové organizácie.
Čo je transakčná daň a prečo je problémová?
Transakčná daň je špecifický typ dane, ktorú slovenská vláda zaviedla ako kľúčovú súčasť balíka konsolidačných opatrení zameraných na stabilizáciu verejných financií a zníženie vysokého deficitu štátneho rozpočtu.
V praxi ide o daň z finančných pohybov na bankových účtoch podnikateľských subjektov – právnických osôb a do konca roka 2025 aj živnostníkov. Štát si berie určité percento z každej debetnej transakcie, teda z každého odoslania peňazí, či už ide o úhradu faktúry dodávateľovi, výplatu miezd zamestnancom, výber hotovosti z bankomatu alebo platbu firemnou kartou.
Vláda k tomuto kroku pristúpila preto, že ide o vysoko efektívny nástroj na rýchle získanie značného objemu finančných prostriedkov (odhadom stovky miliónov eur ročne), pričom technickú záťaž výberu prenáša priamo na banky, čo štátu zjednodušuje správu tejto dane.
Z ekonomického hľadiska je však táto daň považovaná za mimoriadne problematickú a škodlivú pre podnikateľské prostredie. Jej hlavným negatívom je takzvaný kaskádový efekt. Keďže sa daň platí na každom stupni výrobného a dodávateľského reťazca (zaplatí ju výrobca suroviny, potom spracovateľ, dopravca aj finálny predajca), tieto náklady sa postupne nabaľujú a v konečnom dôsledku ich vo vyššej cene tovaru alebo služby zaplatí bežný spotrebiteľ, čo môže zvyšovať infláciu.
Zároveň znižuje bojaschopnosť slovenských firiem voči zahraničným konkurentom, ktorí takéto zaťaženie vo svojich domovských krajinách nemajú. Kritici tiež upozorňujú, že daň môže motivovať firmy k optimalizácii, napríklad presunom finančných operácií do zahraničných bánk alebo k návratu k menej transparentným hotovostným platbám v snahe vyhnúť sa zdaneniu elektronických transakcií.
„Aspoň niečo“
Ak by vláda nepristúpila k zrušeniu transakčnej dane pre živnostníkov a iné fyzické osoby – podnikateľov, hrozili by vážne negatívne dopady na najzraniteľnejšiu časť podnikateľského prostredia. Pre mnohých drobných podnikateľov s nízkymi maržami by táto daň mohla predstavovať likvidačnú záťaž.
Na rozdiel od veľkých korporácií, ktoré dokážu tieto náklady ľahšie absorbovať alebo preniesť na zákazníkov, malí živnostníci (napríklad remeselníci, drobní predajcovia či poskytovatelia služieb) by čelili situácii, kde by museli štátu platiť za každý jeden nevyhnutný prevádzkový úkon – od nákupu materiálu až po úhradu odvodov. To by mohlo viesť k ukončeniu podnikania mnohých z nich alebo k ich prechodu do zamestnaneckého pomeru, čo by oslabilo ekonomickú aktivitu v regiónoch.
Ešte výraznejším rizikom by bol masívny návrat k „šedej ekonomike“ a hotovostným platbám. V snahe vyhnúť sa zdaneniu každej elektronickej transakcie by boli živnostníci motivovaní prijímať platby „na ruku“ bez dokladu a rovnako v hotovosti platiť svojim dodávateľom. To by bolo v priamom rozpore s dlhodobou snahou štátu o digitalizáciu a transparentnosť ekonomiky.
Zvýšil by sa objem nepriznaných príjmov, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť k nižšiemu výberu iných daní (daň z príjmu, DPH) a paradoxne by to mohlo poškodiť verejné financie viac, než by transakčná daň priniesla. Okrem toho by to znevýhodnilo poctivých podnikateľov, ktorí by naďalej fungovali bezhotovostne, voči tým, ktorí by systém obchádzali.
