Od 1. januára 2026 začne platiť dôležitá zmena pre sociálne poistenie (resp. sociálne odvody), ktorá je súčasťou širšieho konsolidačného balíka. Novela zákona ruší doterajší inštitút, ktorý vylučoval povinnosť platiť poistné zamestnancom a zamestnávateľom počas zákonom stanovených sociálnych udalostí, píše SITA.sk
V praxi to znamená, že ak zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi odmenu v čase, keď je práceneschopný, na materskej alebo poberá ošetrovné, z tohto príjmu sa budú musieť odviesť plné sociálne odvody. Povinnosť sa bude týkať oboch strán – pracovníka aj firmy.
Kedy sa budú platiť sociálne odvody?
Zamestnanec stratí doterajšiu výhodu neplatenia poistného v niekoľkých kľúčových životných situáciách. Pôjde o obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti (najviac počas 52 týždňov), obdobie materskej (bez ohľadu na to, či reálne poberá materskú dávku, alebo nespĺňa podmienky na jej priznanie), a tiež počas celodenného ošetrovania blízkej osoby (krátkodobá OČR do 14 dní aj dlhodobá do 90 dní).
Rovnaký režim sa uplatní aj počas nároku na rehabilitačné či rekvalifikačné príspevky, alebo počas ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu účasti na štrajku. Ak v ktoromkoľvek z týchto období príde zamestnancovi príjem, štát si z neho po novom vezme sociálne odvody.
Pravidlá pre firmy a prechodné obdobie
Pre zamestnávateľov to znamená zvýšenú administratívu a náklady. Ak počas spomínaných sociálnych situácií zúčtujú zamestnancovi odmenu, ktorá spadá do vymeriavacieho základu, musia z nej odviesť poistné. V mesačných výkazoch budú musieť presne špecifikovať vymeriavací základ aj počet dní, za ktoré sa poistné platí.
Zákon pamätá aj na prechodné obdobie pri spätne vyplácaných peniazoch. Ak firma vyplatí po 31. decembri 2025 odmenu, ktorá sa však vzťahuje ešte na obdobie pred 1. januárom 2026, uplatnia sa staré pravidlá platné do konca roka 2025.
Živnostníci zatiaľ bez zmeny
Dôležitou správou je, že táto novinka sa netýka všetkých. Pre povinne poistené samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby ostávajú v platnosti súčasné pravidlá. Tieto skupiny budú mať aj naďalej vylúčenú povinnosť platiť sociálne odvody počas trvania napríklad choroby či materstva.
Čo ďalšie prinesie nová konsolidácia?
Tretí konsolidačný balíček, ktorého cieľom je stabilizovať verejné financie a znížiť vysoký rozpočtový deficit, obsahuje komplexný súbor opatrení, ktoré sa dotknú takmer všetkých oblastí spoločnosti – od zamestnancov a živnostníkov, cez firmy a sporiteľov až po majiteľov nehnuteľností.
Najväčšiu skupinu tvoria opatrenia, ktoré sa priamo dotknú peňaženiek občanov cez vyššie odvody. Do tejto kategórie patrí plošné zvýšenie sadzby zdravotných odvodov pre zamestnancov zo 4 % na 5 %.
Zrejme najtvrdšie dopady sú namierené na živnostníkov, ktorým sa od roku 2026 dramaticky zvyšujú minimálne mesačné odvody až na 425 eur, skracujú sa odvodové prázdniny pre začiatočníkov a zavádzajú sa nové povinné „mikroodvody“ (cca 131 eur) aj pre ľudí s nízkym príjmom z podnikania, hoci vláda pri tejto skupine pripustila možné zmeny. Balíček tiež zaťažuje lepšie zarábajúcich zamestnancov cez zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu a ruší odvodové výnimky pre ľudí pracujúcich na dohody.
Novinkou je aj masívne zvýšenie osobitného odvodu pre správcovské spoločnosti, čo podľa odborníkov môže negatívne ovplyvniť zhodnotenie dôchodkových úspor v druhom a treťom pilieri.
Ďalšia časť balíčka sa zameriava na dane. Najzásadnejšou zmenou je reforma dane z nehnuteľností, ktorá prejde na zdaňovanie podľa trhovej hodnoty, čo zvýši daň najmä vo väčších mestách. Plánuje sa aj ďalšie zvýšenie spotrebných daní, predovšetkým na tabak a alkohol.
Konsolidácia zasiahne aj samosprávy, ktorým sa zníži podiel na výnose z daní, čo ich podľa ich vlastných slov donúti šetriť na službách pre občanov, odkladať investície a možno aj zvyšovať miestne poplatky. Balíček sa zameriava aj na špecifické oblasti, ako sú sociálne podniky, kde sa sprísňujú pravidlá na poberanie dotácií. Na strane výdavkov vláda deklaruje všeobecné šetrenie na prevádzke ministerstiev a prehodnotenie sociálnych dávok s cieľom ich lepšieho cielenia.
Tretia konsolidácia sa dotkne de facto každého:
- zamestnancov (cez vyššie zdravotné odvody),
- živnostníkov (cez masívne vyššie odvody),
- dobre zarábajúcich (cez vyšší strop na odvody),
- dohodárov (cez nové odvody),
- sporiteľov na dôchodok (cez odvod pre správcov),
- majiteľov nehnuteľností (cez vyššiu daň),
- fajčiarov a konzumentov alkoholu (cez vyššiu spotrebnú daň) a
- obyvateľov miest a obcí (cez možné zníženie kvality služieb a vyššie miestne poplatky).
Úsporným opatreniam len-tak neodzvoní
Navyše, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth nedávno vyjadril presvedčenie, že súčasný konsolidačný balík, ktorý stojí prevažne na dočasných opatreniach a zvyšovaní daní, nie je skutočnou konsolidáciou. Podľa neho k zlému stavu verejných financií neprispeli len krízy, ale najmä trvalé politické rozhodnutia z minulosti, ktoré bez kompenzácie zvýšili výdavky štátu. Medzi najvýraznejšie zaradil „rodičovský balíček“, zafixovanie veku odchodu do dôchodku či zavedenie trvalých 13. dôchodkov.
Rozpočtová rada označila aktuálny štátny rozpočet za nerealistický, keďže podľa nej neobsahuje dostatočné opatrenia na zníženie deficitu. Kým vládny cieľ je deficit na úrovni 4,7 % HDP, rada očakáva, že reálne číslo sa bude pohybovať okolo 5 %. Tóth skritizoval aj prístup vlády, ktorá na jednej strane schvaľuje úsporné balíčky, no zároveň prijíma nové výdavky, čím ich efekt neutralizuje.
Podľa RRZ je konsolidačný mix nastavený veľmi nerovnomerne. Až 75 percent bremena nesú občania a firmy vo forme vyšších daní a odvodov, zatiaľ čo len 25 percent tvoria reálne škrty vo výdavkoch. Najviac podľa Tótha zaplatia produktívni ľudia, teda zamestnanci a živnostníci. Podľa prepočtov rady príde bezdetný pár o približne 300 eur ročne, zatiaľ čo rodiny s dvomi deťmi až o 700 eur ročne.
Hoci Tóth odmieta nateraz prirovnania ku „gréckej ceste“, varuje, že ak sa nič nezmení, bude nevyhnutný aj štvrtý konsolidačný balíček. Deficit na úrovni piatich percent podľa neho nie je dlhodobo udržateľný. Zároveň upozornil na dlhodobý slovenský problém – v dobrých časoch sa nerozdáva, namiesto toho, aby sa šetrilo na horšie časy, čo krajine v krízach uberá manévrovací priestor.
