Na začiatku novembra viaceré kybernetické útoky zasiahli chladiace zariadenia v niekoľkých belgických supermarketoch, v dôsledku čoho museli vyhodiť potraviny za desaťtisíce eur. Belgický minister vnútra hovorí o náznakoch, že za nimi môžu byť hackeri napojení na Irán. Francúzsko, kde podobný útok v októbri zasiahol asi 700 obchodov a spôsobil aj požiare, už Irán dokonca aj oficiálne obvinilo.
O podozrení informoval vo štvrtok belgický minister vnútra Bernard Quintin. Podľa neho aj belgické bezpečnostné služby vidia náznaky možného prepojenia na známych iránskych aktérov, federálna prokuratúra ich ďalej vyšetruje, informujú Aktuality. Útoky vraj vláda berie mimoriadne vážne a nasadzuje všetky potrebné prostriedky, aby hrozbu adekvátne posúdila a ohodnotila. Zároveň dodal, že zatiaľ nie je dôvod na paniku.
Ministri sa nezhodli
Quintinove slová však v ten istý deň skorigoval minister zahraničných vecí Maxime Prévot. Podľa neho ich zatiaľ nemôže potvrdiť, pretože údaje, ktoré má Belgicko k dispozícii, nestačia na to, aby Irán oficiálne označilo za vinníka. Pripomenul tiež, že pripísať kybernetický útok cudziemu štátu je úlohou ministerstva zahraničných vecí. Belgicko teda zatiaľ nikoho neobvinilo, len vyšetruje.
Ktoré obchodné reťazce a koľko predajní útok v Belgicku zasiahol, zatiaľ nevieme. Isté je len to, že išlo o niekoľko supermarketov a ďalších predajní a škody na vyhodených potravinách dosiahli desaťtisíce eur.
Vo Francúzsku zasiahli 700 obchodov
Oveľa väčší rozsah mal útok vo Francúzsku. V noci z 11. na 12. októbra sa hackeri dostali do riadiacich jednotiek chladiacich zariadení v približne 700 obchodoch. Zasiahnuté boli predajne veľkých reťazcov, ako sú Carrefour, Leclerc, Intermarché, Casino či Coopérative U, ale aj menšie mäsiarstva, bitúnok a potravinárske družstvá.
Útočníci nevypli chladenie, no zmenili nastavenie odmrazovania. To bežne trvá približne dve hodiny denne, po zásahu hackerov však bežalo bez obmedzenia. Teplota v zariadeniach údajne stúpala až na 50 stupňov Celzia. Zároveň vypli upozornenia z teplotných senzorov, takže personál sa o probléme hneď nedozvedel. Niektoré zariadenia sa dokonca prehriali natoľko, že začali horieť. Podľa francúzskych úradov vzniklo najmenej 15 požiarov. Obchody prišli o potraviny a vybavenie v hodnote desiatok miliónov eur.
Škody vznikajú rýchlo aj preto, že pri mäse, mliečnych výrobkoch či mrazených potravinách obchod nesmie riskovať. Ak sa preruší chladiaci reťazec a potraviny sa dlhší čas ohrievajú, musí ich vyhodiť, aj keď na pohľad vyzerajú v poriadku. Rozsah útoku sa navyše ukazoval postupne. Prvé odhady hovorili o 250 až 350 supermarketoch, až neskôr sa číslo ustálilo na približne 700.
Všetko cez internet
Hackeri využili, teda skôr zneužili to, že riadiace jednotky chladenia od výrobcov Danfoss a Dixell boli dostupné cez internet. Na ich vyhľadanie použili platformu FOFA, ktorá dokáže nájsť zariadenia pripojené k sieti. Firma, ktorá dodala veľkú časť zasiahnutých zariadení, podľa agentúry Reuters priznala, že niektoré boli zastarané alebo mali neaktualizovaný softvér. Vincent Strubel, šéf francúzskeho úradu pre kybernetickú bezpečnosť ANSSI, hovoril o nedostatkoch v základnom zabezpečení. Zaujímavosťou je, že o útoku sa verejnosť dozvedela aj od samotných útočníkov. Už 13. októbra ho zverejnil propagandistický kanál CyberbanNews, ktorý šíri správy proiránskych hackerských skupín. Francúzska správa spomína viacero takých skupín, napríklad Soldiers of Solomon či Cyber Isnaad Front. Podľa ANSSI rovnaká kampaň zasiahla aj riadiace systémy od firmy Schneider Electric v malých vodných elektrárňach, tam však len s miernymi následkami.
Francúzi vinia Revolučné gardy
Francúzske úrady z útoku, ku ktorému došlo 9. novembra, oficiálne obvinili jednotku Šahíd Káve, ktorá patrí pod kybernetické centrum iránskych Revolučných gárd. Americké úrady ju poznajú aj pod menom CyberAv3ngers. Opierajú sa o 5-stranovú správu krízového centra, na ktorej spolupracovali ANSSI, kybernetické velenie armády aj obe tajné služby. Medzi stopami sú údajne IP adresy vedúce k zariadeniam v Iráne, texty v perzštine v infraštruktúre útočníkov, ako aj nástroje, ktoré rovnaká skupina použila aj pri prieskume iných priemyselných systémov.
Parížska prokuratúra v ten istý deň odštartovala vyšetrovanie veliteľa jednotky, jeho dvoch zástupcov a ďalších neznámych osôb a požiadala o medzinárodné zatykače. Medzi menovanými sú šéf kybernetického centra Revolučných gárd Hamid Reza Lašgarian a veliteľ jednotky Mahdí Lašgarian. Ide o napadnutie a poškodenie počítačových systémov spôsobom nebezpečným pre ľudí v organizovanej skupine, a to v prospech cudzej mocnosti. Minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot počas stretnutia ministrov G7 v Paríži označil útok za bezprecedentný, a to ako rozsahom, tak aj agresivitou. Francúzsko si predvolalo iránskeho veľvyslanca a chce presadiť nové európske sankcie. Irán sa k obvineniam zatiaľ nevyjadril, podobné útoky však zvyčajne popiera.
Druhá vlna zasiahla viac krajín
Belgické útoky patria do druhej vlny zo začiatku novembra. Podľa webu Clubic zasiahla 1. a 2. novembra supermarkety v Belgicku, Luxembursku a Švédsku. Podľa BleepingComputer išlo o viac ako 115 predajní v šiestich krajinách, podľa The Record zasiahla firmy až v 11 európskych krajinách vrátane britských dodávateľov mäsa a troch pracovísk francúzskej transfúznej služby. Zoznam krajín sa medzi zdrojmi líši, americké médiá spomínajú aj Estónsko a Fínsko. Francúzske obvinenie na adresu Iránu sa pritom týka len októbrového útoku.
Problémy s chladením pritom mali aj Spojené štáty. V auguste sa pokazili chladničky v predajniach pre vojakov. Pentagón to podľa agentúry Reuters vyšetruje ako možný kybernetický útok, pričom medzi podozrivými je aj v tomto prípade Irán. Americké FBI a agentúra pre kybernetickú bezpečnosť CISA minulý týždeň vydali varovanie pred útokmi na chladiace systémy.
