Napriek trom kolám konsolidačných opatrení v hodnote viac ako šesť miliárd eur zostávajú slovenské verejné financie vo vážnej nerovnováhe. Upozorňuje na to predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth, podľa ktorého je vládny návrh rozpočtu nerealistický a ak sa nič nezmení, Slovensko bude nevyhnutne potrebovať aj štvrtý konsolidačný balík. Téme sa venujú Správy STVR.
Dočasné opatrenia a žiadne skutočné riešenie
Predseda RRZ Ján Tóth v relácii Rádia Expres uviedol, že súčasný konsolidačný balík, ktorý stojí prevažne na dočasných opatreniach a zvyšovaní daní, nie je skutočnou konsolidáciou. Podľa neho k zlému stavu verejných financií neprispeli len krízy, ale najmä trvalé politické rozhodnutia z minulosti, ktoré bez kompenzácie zvýšili výdavky štátu. Medzi najvýraznejšie zaradil „rodičovský balíček“, zafixovanie veku odchodu do dôchodku či zavedenie trvalých 13. dôchodkov.
Nerealistický rozpočet a záťaž pre ľudí
Rozpočtová rada označila aktuálny návrh štátneho rozpočtu za nerealistický, keďže podľa nej neobsahuje dostatočné opatrenia na zníženie deficitu. Kým vládny cieľ je deficit na úrovni 4,7 % HDP, rada očakáva, že reálne číslo sa bude pohybovať okolo 5 %. Tóth skritizoval aj prístup vlády, ktorá na jednej strane schvaľuje úsporné balíčky, no zároveň prijíma nové výdavky, čím ich efekt neutralizuje.
Podľa RRZ je konsolidačný mix nastavený veľmi nerovnomerne. Až 75 percent bremena nesú občania a firmy vo forme vyšších daní a odvodov, zatiaľ čo len 25 percent tvoria reálne škrty vo výdavkoch. Najviac podľa Tótha zaplatia produktívni ľudia, teda zamestnanci a živnostníci. Podľa prepočtov rady príde bezdetný pár o približne 300 eur ročne, zatiaľ čo rodiny s dvomi deťmi až o 700 eur ročne.
Vonkajšie tlaky a nepredvídateľnosť vlády
Účinnosť konsolidácie podľa Tótha znižujú aj vonkajšie tlaky, ako sú rastúce obranné výdavky a vyššie úrokové náklady na štátny dlh. Rada zároveň upozorňuje na nepredvídateľnosť vládnej politiky, keďže všetky úsporné balíčky prichádzajú na poslednú chvíľu. To podľa Tótha znižuje ochotu firiem investovať a expandovať, čo spomaľuje celú ekonomiku. Vláda by preto podľa neho mala predstaviť jasný viacročný plán konsolidácie.
Štvrtý konsolidačný balík
Hoci Tóth odmieta prirovnania ku „gréckej ceste“, varuje, že ak sa nič nezmení, štvrtý konsolidačný balíček bude nevyhnutný. Deficit na úrovni piatich percent podľa neho nie je dlhodobo udržateľný. Zároveň upozornil na dlhodobý slovenský problém – v dobrých časoch sa nerozdáva, namiesto toho, aby sa šetrilo na horšie časy, čo krajine v krízach uberá manévrovací priestor.
Ďalšia tvrdá rana pre ľudí
Pre občanov, z ktorých mnohí už teraz len tak-tak vyžijú, by prípadný štvrtý konsolidačný balík znamenal devastujúci úder a ďalšie dramatické zhoršenie ich finančnej situácie a kvality života. Nešlo by už len o „uťahovanie opaskov“, ale pre mnohé nízkopríjmové a strednopríjmové domácnosti by to bola priama hrozba pre ich finančnú stabilitu.
V prvom rade by to znamenalo ďalší priamy útok na ich peňaženky. Po troch balíkoch, ktoré už zvýšili zdravotné odvody zamestnancom, masívne zaťažili živnostníkov a zaviedli vyššie dane, by vláda mala už len veľmi obmedzené a o to bolestivejšie možnosti, kde hľadať ďalšie príjmy. Pravdepodobne by musela siahnuť po opatreniach, ako je ďalšie zvyšovanie spotrebných daní alebo DPH, čo by okamžite zdražilo potraviny, služby a všetok tovar dennej spotreby. Pre ľudí, ktorí už teraz rátajú každé euro, by to znamenalo ešte menej peňazí na základné potreby. Prípadné ďalšie zvyšovanie odvodov alebo daní z príjmu by im ešte viac znížilo čisté mzdy.
Po druhé, a to je rovnako dôležité, ďalšia konsolidácia by sa s vysokou pravdepodobnosťou musela zamerať na ešte hlbšie škrty vo verejných výdavkoch. Pre občanov by to znamenalo citeľné zhoršenie kvality a dostupnosti verejných služieb, za ktoré si platia dane. Mohlo by to znamenať menej peňazí pre samosprávy, a teda horšiu údržbu ciest a verejných priestranstiev, obmedzenie verejnej dopravy alebo zvyšovanie miestnych poplatkov (za smeti, škôlky). Mohlo by to znamenať aj škrty v sociálnom systéme či zdravotníctve, čo by sa prejavilo na dlhších čakacích lehotách alebo obmedzení dostupnosti starostlivosti. Pre rodinu, ktorá ledva vyžije, je každé zvýšenie poplatku za škôlku alebo zrušenie autobusového spoja vážnym problémom.
V neposlednom rade by to malo aj obrovský psychologický a sociálny dopad. Neustály tlak na rodinné rozpočty, strach z budúcnosti a pocit, že sa situácia neustále len zhoršuje, vytvára v spoločnosti atmosféru beznádeje a hnevu. Pre ľudí, ktorí poctivo pracujú a napriek tomu sa nedokážu vymaniť z finančných problémov, by to bol ďalší signál, že systém nefunguje spravodlivo. To by mohlo viesť k ďalšiemu prehlbovaniu sociálneho napätia a odchodu mladých a produktívnych ľudí do zahraničia, kde vidia lepšiu perspektívu.
