Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) si myslí, že systém emisných povoleniek ETS 2 by sa mal zrušiť, keďže cieľ dekarbonizácie EÚ považuje za nereálny. Opozičná poslankyňa Tamara Stohlová (PS) mu v diskusnej relácii TA3 V politike oponovala, že vláda zbytočne straší občanov a na kompenzácie má k dispozícii 1,5 miliardy eur. Politici sa sporili aj o to, či na Slovensku rastie kriminalita, píše denník Teraz.sk.
Spor o ETS 2
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč v nedeľnej diskusii zopakoval odmietavý postoj k systému emisných povoleniek ETS 2. Dekarbonizáciu Európskej únie označil za nereálny cieľ. Argumentoval tým, že EÚ nie je „samostatná zemeguľa“ a klimatickú krízu sama nevyrieši, pokiaľ sa nepridajú aj globálni znečisťovatelia ako Čína alebo Spojené štáty. Zdôraznil tiež, že Európa nesmie kvôli tomu stratiť svoju konkurencieschopnosť.
Opozičná poslankyňa Tamara Stohlová (PS) naopak obvinila vládnych politikov zo strašenia občanov vysokými nákladmi na energie a dopravu. Pripomenula, že vláda má k dispozícii Sociálno-klimatický fond, v ktorom je pre Slovensko pripravených približne 1,5 miliardy eur. Tieto prostriedky, ktoré sa nepočítajú do štátnych financií, sa podľa nej dajú využiť práve na kompenzácie pre domácnosti, ktoré budú zavedením ETS 2 negatívne zasiahnuté.
Nejednotnosť v téme kriminality
Diskusia sa dotkla aj témy zvyšujúcej sa kriminality. Minister Takáč najprv uviedol, že „z hľadiska štatistík a čísel“ ide o klesajúcu tendenciu. Obvinil niektoré médiá a opozíciu, že tému príliš zviditeľňujú, čo môže viesť k drobnej kriminalite. Vzápätí však dodal, že „nárast je, v celej Európe“ a ide o celkovú situáciu. Odmietol, že by k tomu viedli novely trestných kódexov a časť zodpovednosti za bezpečnosť presunul na obchodné reťazce.
Stohlová mu ostro oponovala a uviedla, že za rastom drobnej kriminality vidí jednoznačne zmenu Trestného zákona z roku 2024. Podľa nej tento nárast pociťujú všetci občania, hovoria o ňom starostovia, mestská polícia a už aj generálny prokurátor.
Čo je systém ETS 2?
Systém ETS 2 (Emissions Trading System II) je v podstate rozšírenie existujúceho európskeho systému obchodovania s emisnými povolenkami na dva nové, kľúčové sektory, ktoré doteraz regulované neboli: cestnú dopravu a vykurovanie budov fosílnymi palivami (ako zemný plyn, uhlie či vykurovací olej).
Kým pôvodný systém ETS (označovaný ako ETS 1) sa zameriaval na veľkých priemyselných znečisťovateľov, ako sú elektrárne či továrne, ETS 2 cieli priamo na spotrebu v každodennom živote.
Systém má začať platiť od roku 2027. V praxi to funguje tak, že nie samotné domácnosti alebo vodiči budú kupovať povolenky, ale povinnosť ich nakupovať budú mať dodávatelia týchto palív (napríklad distribútori benzínu, nafty, plynu). Očakáva sa však, že títo dodávatelia náklady na nákup povoleniek v plnej výške premietnu do cien pre koncových zákazníkov. Pre bežného človeka sa to teda prejaví ako nová prirážka, resp. „zelená daň“, k cene benzínu, nafty, zemného plynu a ďalších palív používaných na kúrenie.
Hoci výnosy z predaja týchto povoleniek majú tiecť do Sociálno-klimatického fondu (pre Slovensko asi 1,5 miliardy eur), z ktorého má štát financovať kompenzácie pre najzraniteľnejšie domácnosti a investície do úsporných opatrení (ako zatepľovanie či tepelné čerpadlá), systém je mimoriadne kontroverzný. Kritici, ako napríklad slovenská vláda, ho označujú za „sociálny masaker“ alebo „antisociálny nezmysel“, pretože sa obávajú, že plošne a neúmerne zaťaží domácnosti, zvýši energetickú chudobu a zníži konkurencieschopnosť EÚ, najmä ak sa nepridajú ďalší svetoví znečisťovatelia ako Čína a USA.
Najobávanejšie opatrenie
Systém ETS 2 teda čelí obrovskej kritike, a to nielen zo strany Slovenska. Hlavným a najviac kritizovaným problémom je, že ETS II predstavuje práve spomínané priame, plošné a potenciálne veľmi vysoké finančné zaťaženie pre všetky domácnosti. Hoci je systém prezentovaný ako ekologický nástroj, v praxi funguje ako nová „zelená daň“ na základné životné potreby: vykurovanie a dopravu. Od roku 2027 si dodávatelia týchto palív budú musieť kupovať emisné povolenky, pričom sa všeobecne očakáva, že tieto náklady v plnej výške prenesú na koncových zákazníkov.
Kontroverzia sa prehlbuje pri otázke, o koľko presne si ľudia priplatia. Zaznievajú extrémne rozdielne odhady. Zatiaľ čo opozícia (PS) hovorí o náraste v stovkách eur ročne (približne 300 eur), vládni predstavitelia (Hlas-SD) varujú pred „sociálnym masakrom“ a vyčíslili dopad až na 3 000 eur ročne na domácnosť. Táto neistota je spôsobená tým, že cena povoleniek sa bude určovať na burze, kde je vystavená aj špekuláciám.
Ekonómovia (ako Lukáš Kovanda) už upozornili, že hoci sa hovorilo o strope 45 eur za tonu CO2, na burzách sa s povolenkami už teraz obchoduje za takmer dvojnásobné ceny, čo naznačuje, že výsledné zdraženie môže byť oveľa vyššie, než sa pôvodne pripúšťalo.
Ďalším vážnym problémom je sociálna (ne)spravodlivosť tohto opatrenia. Kritici upozorňujú, že ide o regresívny systém, ktorý najtvrdšie zasiahne nízkopríjmové domácnosti, seniorov a ľudí žijúcich na vidieku. Tieto skupiny míňajú najväčšiu časť svojich príjmov práve na energie a dopravu a zároveň majú najmenej prostriedkov na to, aby investovali do drahých alternatív, ako sú tepelné čerpadlá, zateplenie domov alebo elektromobily. Systém ich tak v podstate trestá za správanie, ktoré si nemôžu dovoliť zmeniť.
