S nástupom vykurovacej sezóny vyvstáva aj otázka, čo všetko môžete doma spáliť. Veľa ľudí vôbec netuší, že zákon o ochrane ovzdušia nesleduje len palivo, ale aj to, ako vyzerá dym z vášho komína. Za porušenie pravidiel pritom hrozí pokuta až do 5 000 eur a za zanedbaný komín ďalšia sankcia, ktorá vás pri požiari môže stáť aj poistné plnenie.
Kúrenie v rodinných domoch je jedným z najväčších zdrojov znečistenia ovzdušia na Slovensku. Podľa ministerstva životného prostredia pochádza z vykurovania domácností každý rok až 80 percent emisií jemných prachových častíc PM2,5. Pri karcinogénnom benzo(a)pyréne sa podiel domácností blíži k 70 percentám. Tuhým palivom sa pritom kúri v mnohých domácnostiach. Podľa Štatistického úradu bolo začiatkom roka 2021 zdrojom energie vo viac ako pätine bytov na Slovensku. Najviac to platí v Žilinskom kraji, kde pevným palivom kúrilo vyše 118-tisíc bytov, teda 43 percent. V Banskobystrickom kraji išlo o takmer 100-tisíc bytov, čo je viac ako 35 percent. Rekord drží okres Námestovo, kde kúri drevom až 78 percent bytov.
Ovzdušie sa síce zlepšuje, ale pomaly. Marcel Zemko zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) uviedol, že emisie tuhých znečisťujúcich látok za posledných desať rokov klesajú v priemere o takmer 5 percent ročne, čo vraj nie je dostatočné tempo. Medzi najviac znečistené miesta minulej vykurovacej sezóny patrili Jelšava, Veľká Ida, Košice, Turzovka a Krásno nad Kysucou.
Znečistený vzduch pritom má aj ľudskú cenu. Podľa odborných odhadov v našich končinách spôsobuje približne 5 000 predčasných úmrtí ročne. Aby toho nebolo málo, problém má navyše aj právnu stránku. Súdny dvor EÚ totiž 9. februára 2023 rozhodol, že Slovensko neplnilo limity prachových častíc PM10 v Jelšave a v košickej aglomerácii. Za dlhodobé prekračovanie limitov tak krajine stále hrozí sankcia. Predseda Cechu kachliarov Štefan Bobocký pritom tvrdí, že keby sme kúrili správne a suchým drevom, emisie by sme mohli znížiť až o polovicu.
Spáliť smiete len to, čo vám dovolia
Kotol či kachle musíte prevádzkovať podľa návodu výrobcu a podmienok, ktoré určila obec, a spaľovať smiete len palivo, ktoré stanovil výrobca alebo ktoré je uvedené v súhlase obce. Pri dreve to znamená čisté a chemicky neošetrené prírodné drevo upravené tak, ako to vyžaduje výrobca kotla. Môžu to byť polená, brikety, štiepka aj pelety. Použiť môžete aj inú prírodnú biomasu, napríklad slamu, ak je pripravená podľa pokynov výrobcu. Dôležitá je vlhkosť, ktorá podľa zákona nesmie prekročiť 25 percent. Príručka Správne vykurovanie na Enviroportáli pritom odporúča ísť ešte o kus nižšie, respektíve na priemernú vlhkosť do 20 percent. Na to musí drevo schnúť jeden až dva roky, záleží od druhu. Vlhké drevo totiž horí horšie, viac dymí a do vzduchu vypúšťa viac škodlivín.
Ak kúrite uhlím, sledujte obsah síry. Predpis určuje jeho najvyššiu hodnotu v prepočte na jednotku energie. Pri hnedom uhlí je to 1,1 gramu na megajoule a pri čiernom 0,78 gramu. Pre uhoľné brikety platí hranica 0,60 gramu a pre koks len 0,35 gramu na megajoule. Odborníci radia vyberať uhlie s čo najmenej drobnými kúskami, ideálne druh kocka, a pri peletách či briketách voliť tie z prírodnej biomasy bez spojív. Samozrejme, palivo je najlepšie kupovať od oficiálnych predajcov, aby ste v prípade kontroly vedeli doložiť jeho pôvod a kvalitu.
Naopak, zakázané je spaľovať odpad a palivá vyrobené z odpadu. Do kotla preto nesmú ísť plasty ani PET fľaše, ale ani OSB dosky, preglejka či drevotrieska. Rovnako zakázané sú staré okná a dvere, textil, obuv, staré časopisy, oleje, pneumatiky, linoleum alebo plávajúce podlahy. Mnohé z nich sú chemicky ošetrené, a preto pri horení uvoľňujú jedovaté látky. Zákaz sa potom týka aj niektorých druhov uhlia. V domácich kotloch nesmiete páliť energetické hnedé uhlie, lignit, preplástky, uhoľný prach ani uhoľné kaly.
Pozor aj na farbu dymu
Kontrolórov však nezaujíma len to, čo spaľujete, ale aj to, akej farby je dym, ktorý vychádza z vášho komína. Jeho tmavosť sa posudzuje podľa Ringelmannovej stupnice. Pri bežnej prevádzke smie dym dosiahnuť najviac 2. stupeň, čo zodpovedá 40-percentnému zatieneniu. Výnimka platí pri rozkurovaní zo studeného stavu, keď môže dym najviac tri hodiny dosahovať 3. stupeň, teda 60 percent. Rovnako hustý dym je povolený aj pri odstavovaní kotla, no len 30 minút.
Ak sa vám z komína dlho valí hustý tmavý dym, je to znak, že niečo nie je v poriadku. Môže ísť o mokré drevo, nevhodné palivo alebo zle nastavené horenie, prípadne o spaľovanie odpadu. Odborníci preto radia do horenia zasahovať čo najmenej. Na začiatku by ste nemali limitovať prívod vzduchu, zatiaľ čo pri dreve pomáha aj zapaľovanie zhora, pri ktorom horí dlhšie a vzniká menej dymu aj škodlivín.
Kedy môže prísť kontrola
Kontrola sa zvyčajne začína podnetom, najčastejšie od nespokojného suseda, ktorý ho pošle obci. Pri prvom podnete vás obec písomne upozorní, že na vás prišla sťažnosť. Ak príde ďalší podnet, obec požiada Slovenskú inšpekciu životného prostredia o kontrolu na mieste. Tú môže vykonať inšpekcia alebo iná odborne spôsobilá osoba. Kontrolóri môžu v prípade potreby požiadať o pomoc štátnu alebo obecnú políciu. Inšpektor môže odobrať aj popol alebo ster z komína na rozbor, hoci ministerstvo uvádza, že inšpekcia to z technických dôvodov momentálne nerobí. Logicky, opatrenia, ktoré vám obec alebo inšpekcia nariadi, musíte splniť. Na požiadanie obce sa musíte podrobiť aj preverovaniu, či kotol prevádzkujete správne.
Pokuty sú obrovské
Pokuty sú odstupňované podľa toho, čo ste porušili. Podľa metodického pokynu ministerstva hrozí fyzickej osobe pokuta až do 5 000 eur, ak poruší zákazy podľa § 32 písm. a), b) a d) zákona o ochrane ovzdušia, kam patrí aj spaľovanie odpadu. Rovnako vysoká pokuta hrozí za porušenie základných povinností prevádzkovateľa malého zdroja podľa § 35 ods. 1 písm. a) až g). Ak niekto spáli lignit, preplástky či iné zakázané druhy uhlia podľa § 32 písm. c), hrozí mu pokuta do 500 eur. Rovnaké sumy platia aj vtedy, keď nesplníte nariadené opatrenia.
Pokutu do 1 000 eur vám kontrolór môže uložiť aj priamo na mieste v blokovom konaní. Ak ju odmietnete zaplatiť, priestupok sa prejedná v riadnom konaní. Peniaze z pokút, ktoré uloží obec, idú do jej rozpočtu, zatiaľ čo pokuty od inšpekcie a okresných úradov smerujú do Environmentálneho fondu.
Komín má vlastné pravidlá
Komín nespadá pod zákon o ovzduší, ale pod zákon o ochrane pred požiarmi a vyhlášku ministerstva vnútra č. 401/2007 Z. z. Ak pripájate nový spotrebič na tuhé palivo, nahrádzate lokálne kúrenie ústredným, meníte druh paliva alebo stavebne upravujete komín, potrebujete jeho odborné preskúšanie. Ide o podrobnejšiu kontrolu, ktorá zahŕňa skúšky tesnosti,.
Podceniť netreba ani bežné čistenie a kontrolu, keďže tieto úkony majú pevné lehoty. Pri spotrebičoch na tuhé alebo kvapalné palivo do 50 kW je to raz za štyri mesiace. Pri plynových spotrebičoch je to raz za šesť mesiacov, ak komín nemá vložku, a raz za rok, ak ju má. Pri spotrebičoch nad 50 kW na tuhé alebo kvapalné palivo treba komín čistiť a kontrolovať raz za dva mesiace, pri plynových raz za šesť mesiacov a pri plynových spotrebičoch typu C raz ročne. Ak výrobca kotla žiada častejšie čistenie, platí jeho pokyn.
Domácnosť s bežným kotlom na drevo teda potrebuje čistenie a kontrolu trikrát do roka. Vyjde vás to približne na 87 až 300 eur. Komín si môžete vyčistiť aj sami, avšak potvrdenie o kontrole vám môže vydať len kominár alebo revízny technik. Za zanedbanie týchto povinností vám okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru môže udeliť pokarhanie alebo pokutu do 99 eur.
