Európska únia (EÚ), resp. Európska komisia (EK) vo štvrtok varovala, že je pripravená podniknúť právne kroky proti Slovensku, Maďarsku a Poľsku. Tieto tri krajiny naďalej jednostranne blokujú dovoz niektorých poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny, a to aj napriek tomu, že v stredu vstúpila do platnosti nová obchodná dohoda medzi EÚ a Kyjevom, ktorá má tieto citlivé sektory už chrániť. Na základe poznatkov TASR o tom informuje Koktejl.sk.
EÚ vedie citlivý spor
EK opäť pohrozila právnymi krokmi trojici členských štátov, ktoré odmietajú zrušiť svoje jednostranné zákazy dovozu vybraných poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. Tento postoj je podľa Bruselu v rozpore s novou revidovanou obchodnou dohodou medzi EÚ a Ukrajinou, ktorá nadobudla platnosť práve túto stredu.
Hovorca EK Olof Gill uviedol, že Komisia nevidí žiadne opodstatnenie na to, aby Slovensko, Maďarsko a Poľsko tieto národné opatrenia naďalej udržiavali. Zdôraznil, že nová dohoda EÚ bola navrhnutá tak, aby reagovala na obavy členských krajín z negatívneho vplyvu dovozu z Ukrajiny. Gill potvrdil, že EK „zintenzívni kontakt“ s dotknutými štátmi a na otázku, či vylučuje právne konanie, odpovedal, že „všetky možnosti sú na stole“.
Brusel zatiaľ váha
Magazín Politico pripomína, že Brusel sa zdráhal ráznejšie konať už od roku 2023, kedy boli tieto zákazy prvýkrát zavedené. Podľa zdrojov zohrávajú úlohu aj politické faktory – žaloba proti Poľsku by mohla naštrbiť vzťahy s novou proeurópskou vládou Donalda Tuska, zatiaľ čo žalovanie iba Slovenska a Maďarska by mohlo pôsobiť ako uplatňovanie dvojakého metra.
Trojica krajín však na svojom postoji trvá. Poľské ministerstvo poľnohospodárstva uviedlo, že nová dohoda EÚ automaticky neruší ich národné reštrikcie. Maďarský minister István Nagy vyhlásil, že Budapešť si vlastné ochranné opatrenia ponechá a obvinil Brusel z uprednostňovania ukrajinských záujmov. Slovenský minister Richard Takáč označil ochranné mechanizmy v novej dohode za nedostatočne silné na ochranu domácich producentov, čím naznačil, že Bratislava bude v blokáde pokračovať.
Nová obchodná dohoda EÚ
Medzi EÚ a Ukrajinou začala v stredu platiť nová obchodná dohoda, ktorá nahrádza predchádzajúce režimy. Po vypuknutí vojny v roku 2022 Únia úplne zrušila clá a kvóty na dovoz z Ukrajiny, aby podporila jej ekonomiku.
Platnosť tejto úplnej liberalizácie však vypršala začiatkom júna a bola nahradená prechodnými opatreniami, ktoré v podstate znamenali návrat k predvojnovým kvótam. Nová, teraz platná dohoda, má byť kompromisom – opäť rozširuje liberalizáciu obchodu, no zároveň už zohľadňuje a chráni citlivé poľnohospodárske sektory v rámci EÚ.
Čo ak by to EÚ potiahla až na súd?
Prípadné právne kroky zo strany EÚ by pre Slovensko znamenali vážny politický a potenciálne aj mimoriadne drahý finančný problém. Celý proces by sa nazýval „konanie o nesplnení povinnosti“ (infringement procedure). V praxi to znamená, že Komisia by najprv zaslala Slovensku formálnu výzvu, v ktorej by nás požiadala o vysvetlenie a nápravu. Ak by Slovensko svoje jednostranné zákazy dovozu z Ukrajiny nestiahlo, Komisia by pristúpila k druhému kroku a zaslala by odôvodnené stanovisko. Ak by ani to nepomohlo, Komisia by podala žalobu na Súdny dvor EÚ v Luxemburgu.
Pre Slovensko to znamená v prvom rade závažný politický a reputačný problém. Ocitli by sme sa (spolu s Maďarskom a Poľskom) v priamej konfrontácii s Bruselom a s ostatnými členskými štátmi. Boli by sme vnímaní ako krajina, ktorá porušuje základné pravidlá EÚ, keďže obchodná politika je výlučnou kompetenciou Únie a členské štáty nemôžu prijímať vlastné jednostranné obchodné opatrenia voči tretím krajinám. To by poškodilo našu povesť spoľahlivého partnera a oslabilo by to našu vyjednávaciu pozíciu v iných dôležitých otázkach.
Ak by Súdny dvor EÚ rozhodol v náš neprospech (čo je v prípade výlučnej kompetencie EÚ takmer isté) a Slovensko by sa ani vtedy nepodriadilo a zákazy by nezrušilo, nasledoval by finančný postih. Komisia by mohla súd požiadať o udelenie vysokých finančných sankcií. Tie majú zvyčajne podobu paušálnej pokuty (jednorazová suma za doterajšie porušovanie) a denných penálov (pokuta za každý ďalší deň, kým Slovensko nezačne rozhodnutie súdu rešpektovať). Tieto pokuty by sa mohli vyšplhať na milióny až desiatky miliónov eur, ktoré by museli byť zaplatené zo štátneho rozpočtu.
