Slovensko vstupuje do zimnej sezóny so zásobníkmi plynu naplnenými približne na 74 percent, čo je výrazne menej ako v predchádzajúcich dvoch rokoch, kedy boli v tomto období takmer plné. Hoci európske pravidlá sú tento rok miernejšie, Slovensko zaostáva za priemerom EÚ. Vláda však opäť potvrdila, že bude pokračovať v energopomoci, aby ochránila domácnosti pred vysokými cenami, informuje denník Pravda.
Pomalšie plnenie zásobníkov a závislosť od Ruska
Podľa dát európskej databázy AGSI sú slovenské zásobníky plynu na konci októbra naplnené na vyše 74 percent. V porovnaní s minulými dvoma rokmi, kedy naplnenosť presahovala 95 %, ide o výrazný sklz. Ekonóm Marek Gábriš už v septembri upozornil, že krajiny najviac závislé od ruského potrubného plynu, teda Slovensko a Maďarsko, napĺňajú svoje zásobníky najpomalšie, čo predstavuje riziko pre hospodárstvo.
Slovensko sa naďalej spolieha najmä na dodávky cez Maďarsko plynovodom TurkStream, pričom táto možnosť sa definitívne skončí 1. januára 2028, kedy začne platiť celoeurópsky zákaz dovozu ruského plynu.
Dôležitosť zásob ukázala minulá zimná sezóna 2024/2025, kedy členské krajiny EÚ vyčerpali svoje zásoby rýchlejšie, s priemernou mierou čerpania až o 36 % vyššou ako rok predtým.
Miernejšie pravidlá
Odborník z energie-portal.sk Radovan Potočár pre denník Pravda vysvetlil, že tento rok sú európske pravidlá benevolentnejšie. Keďže ceny plynu boli v lete vysoké a rozdiel medzi letnými a zimnými cenami bol malý, obchodníkom sa neoplatilo tlačiť do zásobníkov veľké objemy so stratou. Podľa nových pravidiel EÚ síce cieľ naplnenosti 90 % zostáva, no termín na jeho dosiahnutie sa posunul z 1. novembra na 1. december.
Potočár zároveň zdôraznil, že slovenské zásobníky sú v pomere k domácej spotrebe robustné. Aktuálna zásoba (približne 2,56 miliardy kubických metrov) pokrýva viac ako 55 percent ročnej spotreby krajiny. Vláda navyše v máji zaviazala SPP, aby do začiatku novembra zabezpečil strategickú zásobu vo výške 1,68 miliardy kubických metrov, čo sa podarilo splniť.
Problémom je vlastníctvo zásob
Odborníci však upozorňujú, že nie všetok plyn v slovenských zásobníkoch je určený pre Slovensko. Viac ako polovicu skladovacích kapacít majú prenajaté zahraničné firmy. Hoci sa plyn fyzicky nachádza u nás, nemusí byť spotrebovaný na Slovensku. Časť plynu napríklad Slovensko predáva do zahraničia, tento rok smerovala na Ukrajinu viac ako miliarda kubických metrov.
Domácnosti budú chránené
Pre bežné domácnosti, z ktorých viac ako dve tretiny kúria plynom, je najdôležitejšou správou, že vláda potvrdila pokračovanie energopomoci aj v roku 2026. Ľudia by tak mali platiť podobné, stabilizované ceny ako od roku 2022 (približne 25 eur za MWh).
Tieto dotácie však budú v čase konsolidácie stáť štátnu pokladnicu odhadom 435 miliónov eur. Keďže Európska komisia zamietla platbu z eurofondov, vláda bude musieť nájsť zdroje inde. Podľa analytika Radovana Ďuranu z INESS sa časť (245 miliónov eur) pokryje z rozpočtovej rezervy a zvyšok z peňazí určených na Program Slovensko (eurofondy, ktoré sa presunú na iné štátne výdavky, čím sa uvoľnia peniaze na energopomoc).
Ďurana zároveň upozornil, že ak by vláda zvolila adresnú pomoc len pre ohrozené domácnosti, mohla by ušetriť minimálne 300 miliónov eur.
Podrobnosti chýbajú
Vláda teda bude v energopomoci pre domácnosti pokračovať aj v roku 2026. Cieľom tejto pomoci, ako bolo spomenuté, je udržať ich účty za energie na stabilizovanej úrovni, podobnej tej z roku 2022, čo zodpovedá cene približne 25 eur za megawatthodinu.
Zatiaľ však nie je definitívne jasné, akú presnú formu bude táto pomoc mať. Doterajší model fungoval tak, že štát doplácal rozdiel medzi trhovou a regulovanou cenou priamo dodávateľom energií. Po novom sa diskutuje aj o možnosti, že by ľudia dostávali priamo do schránok energopoukážky v hodnote stoviek eur. Na finálne rozhodnutie o spôsobe vyplácania si teda budeme musieť ešte počkať.
Čo sa týka financovania, celkové náklady na túto pomoc v roku 2026 sa odhadujú na 435 miliónov eur. Keďže Európska komisia zamietla pôvodný plán zaplatiť to priamo z nevyužitých eurofondov, vláda musela nájsť „plán B“. Podľa analytikov sa časť tejto sumy (245 miliónov eur) pokryje z rozpočtovej rezervy a zvyšné prostriedky sa získajú presunom z peňazí určených na Program Slovensko (kde sa eurofondy použijú na iné štátne výdavky, čím sa uvoľnia peniaze v štátnom rozpočte práve na energopomoc).
Treba sa báť?
Pokiaľ ide o fyzické zásoby plynu, situácia je zvládnutá, aj keď opticky nevyzerá tak dobre ako minulý rok. Hoci sú zásobníky naplnené len na 74 % (v porovnaní s 95 % vlani), tento stav nie je kritický. Po prvé, európske pravidlá boli tento rok zmiernené a čas na dosiahnutie cieľovej 90 % naplnenosti sa predĺžil až do 1. decembra, takže obchodníci majú ešte čas na doplnenie.
Po druhé, a to je najdôležitejšie, odborníci uviedli, že súčasná úroveň naplnenosti je „robustná“ a predstavuje viac ako 55 % celkovej ročnej spotreby Slovenska. Navyše, vláda si u SPP objednala vytvorenie strategickej rezervy (1,68 miliardy kubických metrov), ktorá je už v zásobníkoch zaistená. Fyzického nedostatku plynu by sme sa teda túto zimu obávať nemali.
Čo sa týka cien energií pre domácnosti, ani tu by nemalo dôjsť k blízkemu skoku. Hoci trhové ceny sú nestabilné a regulátor (ÚRSO) varuje pred dlhodobým zvyšovaním nákladov, pre rok 2026 je kľúčové, že vláda opäť schválila pokračovanie energopomoci. V štátnom rozpočte je na tento účel vyčlenených približne 435 miliónov eur. Vďaka tomuto zásahu štátu budú domácnosti aj od začiatku roka 2026 platiť za energie stabilizované (zastropované) ceny.
