Slovenské domácnosti čelia čoraz ťažšej finančnej realite, ktorá sa zhoršuje rekordným tempom. Potvrdzujú to najnovšie výsledky barometra oPeniazochindex, ktorý sleduje finančné zdravie slovenských domácností, a ktorý vznikol v spolupráci s agentúrou ResSOLUTION Group. Téme sa venuje denník Pravda.
Súhrnný index klesol v treťom štvrťroku 2025 na hodnotu 49,92 bodu, čo predstavuje pokles o 1,97 bodu oproti predošlému kvartálu. Ide o najvýraznejší prepad od začiatku merania koncom roka 2024. Zhoršené finančné zdravie je evidované vo všetkých troch sledovaných zložkách, a síce v subjektívnom hodnotení situácie, v objektívnom stave financií aj vo výhľade do budúcnosti.
Manažér webu oPeniazoch.sk Michal Pobeha upozornil, že hoci trend zhoršujúce sa finančné zdravie bolo badateľné už dlhšie, tempo prepadu v treťom štvrťroku bolo prekvapivé. Dôležitým faktorom je, že zber dát prebiehal v septembri, teda v čase, keď už boli známe detaily vládneho konsolidačného balíčka. Ten prinesie od budúceho roka vyššie odvody či DPH, čo nepochybne ovplyvnilo náladu respondentov.
Extrémny nárast pesimizmu
Najalarmujúcejší výsledok priniesol subindex ekonomického optimizmu, ktorý meria očakávania Slovákov od budúcnosti. Tento ukazovateľ sa prepadol bezprecedentným tempom až o 3,55 bodu na úroveň 41,79 bodu. Slováci tak vidia svoju finančnú budúcnosť čoraz čiernejšie.
Extrémny nárast pesimizmu nastal najmä u mladých ľudí vo veku 18 až 24 rokov (pokles o vyše 7 bodov), ale aj u ľudí v preddôchodkovom veku (55-64 rokov) a vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov veľkých miest. Lucie Vlčková z ResSOLUTION Group vysvetľuje, že za tým stoja najmä obavy z rastúcich nákladov na bývanie a z celkového zhoršenia ekonomickej situácie v nasledujúcom roku.
Cítime sa chudobnejší, než sme
Druhý najväčší prepad zaznamenalo subjektívne vnímanie aktuálnej situácie. Subindex ekonomickej atmosféry klesol o 1,66 bodu. Najviac nespokojní sú opäť mladí ľudia, ktorí sa cítia v horšej situácii v porovnaní s priemerom a svoje finančné zdravie nepovažujú za ideálne – sú frustrovaní zo svojich príjmov. Zaujímavý fenomén sa objavil u najvyššej vzdelanostnej skupiny, kde sa ľudia čoraz častejšie začínajú považovať skôr za chudobných než za bohatých.
Paradoxne, najmenší pohyb (pokles o 0,68 bodu) vykázal subindex ekonomického zdravia, ktorý hodnotí reálne čísla ako príjmy a zadlženosť. S hodnotou 62,42 bodu zostáva najsilnejšou zložkou indexu. To naznačuje, že Slováci sa subjektívne vnímajú chudobnejšie, než v skutočnosti sú, hoci aj objektívne majú čoraz väčšie problémy vychádzať s príjmom a splácať dlhy.
Čo to znamená pre slovenské domácnosti?
Z aktuálneho vývoja pre bežnú slovenskú domácnosť vyplýva predovšetkým nutnosť okamžitého prechodu do režimu zvýšenej finančnej obozretnosti a defenzívy. Keďže sa očakáva zhoršenie ekonomickej situácie spôsobené nielen trhovými faktormi, ale aj priamymi zásahmi štátu v podobe konsolidačného balíčka, rodiny sa musia pripraviť na to, že im z výplaty zostane reálne menej peňazí, zatiaľ čo tovary a služby zdražejú.
Ako svojpomocne zlepšiť finančné zdravie?
Spoliehať sa na to, že finančné zdravie vyrieši štátna pomoc, je v čase šetrenia verejných financií riskantné, preto sa ťažisko zodpovednosti presúva (takmer) výlučne na individuálne rozhodnutia a finančnú disciplínu jednotlivcov.
Mnohé domácnosti majú skreslenú predstavu o tom, kam ich peniaze skutočne miznú. Je nevyhnutné začať si dôsledne zaznamenávať všetky výdavky, rozdeliť ich na povinné a zbytočné, a následne hľadať priestor na škrty. Často sa ukáže, že značná časť rozpočtu uniká cez nevýhodné predplatné služby, plytvanie potravinami, fajčenie alebo impulzívne nákupy, ktoré sa dajú okamžite obmedziť.
Ušetrené prostriedky by nemali ísť do ďalšej spotreby, ale do tvorby železnej rezervy. Práve finančný vankúš vo výške aspoň troch až šiestich mesačných výdavkov je jedinou poistkou, ktorá rodinu ochráni pred pádom do dlhovej špirály v prípade nečakaného výpadku príjmu alebo pokazenia spotrebiča.
Kľúčovým pilierom je tiež aktívne riadenie dlhov. V čase, keď úrokové sadzby môžu rásť a banky sprísňujú podmienky, je kľúčové zbaviť sa takzvaných zlých dlhov, ako sú prečerpania na účtoch, kreditné karty či nevýhodné spotrebné úvery.
Ak má domácnosť viacero takýchto záväzkov, riešením môže byť ich konsolidácia do jedného úveru s nižšou splátkou, čo okamžite uľaví mesačnému rozpočtu. Zároveň je však nutné zamerať sa aj na príjmovú stránku. Keďže šetrenie má svoje limity, dlhodobé zlepšenie životnej úrovne vedie len cez zvyšovanie kvalifikácie a hľadanie lepšie platenej práce alebo legálneho vedľajšieho príjmu.
Pasivita a čakanie na to, že sa ekonomika „sama“ zlepší, je v súčasnej situácii tou najhoršou stratégiou, pretože nožnice medzi príjmami a nákladmi sa budú bez aktívneho zásahu skôr roztvárať.
