Prevencia zdravia je dôležitou súčasťou celého zdravotného systému, no Slovensko v tomto smere výrazne zaostáva. Podľa najnovších údajov išlo do prevencie menej ako 16 centov denne na obyvateľa. Včasné zachytenie ochorenia je však kľúčové pre úspešnú liečbu. Paradoxne, zdravotníctvo získalo viac peňazí, no peniaze smerovali do iných oblastí.
Podľa analýzy inštitútu GLOBSEC, patrí Slovensko naďalej medzi krajiny Európskej únie s najmenej výkonným zdravotným systémom. Údaje pochádzajú z výsledkov Indexu pripravenosti zdravotníckych systémov 2024. Správa poukázala na smutný fakt, a síce, že naša krajina v porovnaní s inými zaostáva v oblasti prevencie, včasnej diagnostiky ochorenia aj v prístupe k inovatívnym liečbam.
Zdravotníctvo získalo viac peňazí
Ako uvádza spravodajský portál SITA, v roku 2023 Slovensko investovalo do prevencie menej ako 16 centov denne na jedného obyvateľa. Radíme sa k tak štátom, ktoré sú na chvoste rebríčka v rámci krajín Európskej únie. Oveľa lepšie sú na tom krajiny smerom na západ od nás. Napríklad Nemecko alebo Holandsko investovali do prevencie štvr- až päťnásobne viac.
Podľa odborníkov došlo v posledných rokoch k nárastu verejných výdavkov na zdravotníctvo, no ani tieto sumy nestačia. Odborník hovorí, že Slovensko by muselo zachovať tempo rastu investícií a súčasne zmeniť štruktúru alokácie zdrojov.
„Investovanie do zdravotníctva je maratón, nie šprint. Kľúčová je štruktúra nárastu výdavkov. Rast zdrojov v posledných rokoch putoval dominantne za mzdovými požiadavkami zdravotníkov a na systémový posun v sektore neostal priestor. Ak chce slovenské zdravotníctvo dosiahnuť zlepšenie v pripravenosti na budúce výzvy, musí sa zmeniť alokácia zdrojov práve na prevenciu, včasný záchyt a liečbu pacientov,“ povedal pre portál SITA Martin Smatana, hlavný autor indexu a expert GLOBSECu.
Slovensko zaostáva aj v ďalšej sfére
Správa GLOBSECu poukázala aj na ďalšiu oblasť, kde Slovensko oproti iným krajinám dlhodobo zaostáva. Autori správy upozorňujú, že problém nie je len vo výške investícií, ide o komplexnejšie aspekty, ktoré radia našu krajinu na chvost rebríčka.
Zaostávame napríklad v miere zaočkovanosti a tiež v realizácii preventívnych programov. Ako píše portál SITA, analytici sa okrem hlavného indexu zamerali aj na hĺbkové analýzy, tie sa týkali spotreby alkoholu a nikotínu. V tejto súvislosti autori upozorňujú na nevyhnutnosť zlepšiť verejné zdravie zmenou životného štýlu. Práve zmena životného štýlu by mohla dopomôcť k redukcii nárastu počtu ochorení.
Prečítajte si tiež
Naše zdravotníctvo má málo inovácií
Analýza ukazuje tiež zásadné rozdiely vo sfére inovácií. Slovensko sa drží v úzadí, pretože pacienti v krajinách strednej a východnej Európy (vrátane nás) čakajú na prístup k novým liekom podstatne dlhšie než inde. V priemere je to až 797 dní od ich schválenia Európskou liekovou agentúrou po ich dostupnosť na trhu.
Európsky priemer je 578 dní, čo naznačuje, že slovenskí pacienti majú z moderných liečebných postupov menší úžitok. Takáto liečba sa k nim dostane s oneskorením, čo môže znamenať aj zhoršenie ich zdravotného stavu namiesto zlepšovania.
Podľa správy tak naše zdravotníctvo nie je pripravené na výzvy, ktorým bude čeliť v nasledujúcich rokoch. Slovensko zároveň nevyužíva svoj potenciál a do prevencie investuje žalostne málo, čo sa potom odzrkadľuje na zdravotnom stave obyvateľstva.
