Slovenská sieť verejných nabíjačiek pre elektromobily rastie rekordným tempom. Na konci septembra bolo na Slovensku 5 386 verejných nabíjacích bodov, čo je o 85 percent viac ako pred rokom. Väčšinu nových bodov tvoria pomalšie AC nabíjačky, ktoré vznikli vďaka peniazom z Plánu obnovy. Pribúdajú pritom aj elektromobily, ich podiel na predaji nových áut je však stále trikrát nižší ako v priemere Európskej únie. Téme sa venuje spravodajský portál agentúry TASR.
Údaje zverejnila Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA). Okrem bodov pribúdajú aj miesta, kde sa dá nabíjať. Lokalít s verejnými nabíjačkami je dnes 1 897, teda o 66 percent viac ako pred rokom. Na jednej lokalite tak bývajú v priemere takmer tri nabíjacie body.
Najviac nabíjačiek pribudlo v lete
Na konci marca bolo na Slovensku 3 136 verejných nabíjacích bodov na 1 219 lokalitách, na konci júna to bolo už 3 707 bodov. Len za tri mesiace teda pribudlo takmer 1 700 bodov, čo je viac ako za predchádzajúcich šesť mesiacov spolu. Za týmto skokom stoja hlavne bežné AC nabíjačky. Kým v marci ich bolo 1 756, na konci septembra už 3 542. Ich počet sa teda za pol roka rovno zdvojnásobil. Rýchlych DC bodov je dnes 1 844, v marci ich bolo 1 380. Väčšinu nových AC bodov postavili v projektoch, ktoré spolufinancoval Plán obnovy a odolnosti, teda peniaze z Európskej únie.
Firmy mohli z Plánu obnovy získať príspevok až na polovicu nákladov. Pri AC nabíjačke s výkonom aspoň 11 kilowattov to bolo najviac 1 500 eur na jeden bod, pri DC nabíjačke s výkonom aspoň 50 kilowattov až 14 500 eur. Projekty z Plánu obnovy sa navyše museli dokončiť do konca augusta 2026, čo môže vysvetľovať, prečo nabíjačiek pribudlo najviac práve cez leto.
Mohlo by vás zaujímať
Aj pomalé nabíjačky majú zmysel
Môže sa zdať, že pomalé AC nabíjačky nie sú pre vodičov taká výhra ako rýchle stanice pri diaľnici. Patrik Križanský, riaditeľ SEVA však vysvetľuje, že nabíjanie treba rozvíjať podľa toho, kde a ako ľudia autá používajú. Na dlhej ceste rozhoduje to, aby sa auto rýchlo nabilo počas krátkej zastávky. Pri bežnom používaní je však dôležité aj pomalšie AC nabíjanie na miestach, kde auto stojí niekoľko hodín. Môže ísť napríklad o parkovisko pri práci, pri nákupnom centre alebo na sídlisku. Rozdiel medzi oboma typmi, ako asi tušíte, je najmä vo výkone. AC nabíjačky mávajú výkon zvyčajne do 22 kilowattov, takže sa hodia skôr na dlhšie státie. Rýchle DC nabíjačky majú výkon v desiatkach až stovkách kilowattov, pričom tie najvýkonnejšie aj 350 kilowattov a viac. Takých ultrarýchlych bodov bolo na konci roka 2024 na Slovensku len 28, no v marci 2026 už 148.
Dôležitá je potom aj pripravenosť na nové autá. Čoraz viac elektromobilov má 800-voltovú architektúru, vďaka ktorej sa dokážu nabíjať veľmi rýchlo. Podľa SEVA ich už podporuje najmenej 500 lokalít, teda takmer dve tretiny všetkých lokalít s DC nabíjaním. Takéto auto si tam dokáže za približne päť minút doplniť energiu na ďalších 100 kilometrov. Takže napríklad, ak má elektromobil spotrebu okolo 18 kilowatthodín na 100 kilometrov, za päť minút musí nabíjačka do batérie dostať asi 18 kilowatthodín. Nabíjačka tak musí dodávať v priemere približne 216 kilowattov. Na bežnej AC nabíjačke s výkonom 11 kilowattov by rovnaké množstvo energie trvalo zhruba hodinu a 40 minút.
Na diaľniciach by pritom mali pribudnúť ďalšie rýchle nabíjačky. S podporou Plánu obnovy sa pripravuje 35 nabíjacích parkov s celkovo 251 vysokovýkonnými bodmi.
Štát prekonal svoj plán
Ešte pred tromi rokmi vyzerala situácia úplne inak. Na konci septembra 2023 bolo na Slovensku podľa SEVA len 1 748 verejných nabíjacích bodov na 724 lokalitách, takže za tri roky sa ich počet zvýšil viac ako trojnásobne. Križanský vtedy upozorňoval, že nové lokality pribúdajú len veľmi pomaly a v odľahlejších oblastiach verejné nabíjačky chýbajú takmer úplne.
Ministerstvo hospodárstva si v roku 2022 v návrhu akčného plánu pre elektromobilitu stanovilo cieľ, aby do roku 2026 pribudlo viac ako 3 000 nabíjačiek. Rátalo pritom s najmenej 2 600 verejnými AC bodmi a 500 verejnými DC bodmi. Aktuálne čísla ukazujú, že očakávania nielen dosiahol, ale aj prekonal, keďže AC bodov je 3 542 a DC bodov 1 844. Aby toho nebolo málo, rastie aj výkon celej siete. Na konci júna 2025 mali všetky verejné nabíjačky na Slovensku spolu necelých 162 megawattov, o rok neskôr už viac ako 343 megawattov. Výkon 150 kilowattov a viac malo v júni 969 bodov.
Najviac verejných nabíjačiek má stále Bratislavský kraj. Je ich tam 1 233, čo je približne 23 percent celej slovenskej siete. Ostatné regióny však rastú rýchlejšie. Trnavský a Žilinský kraj majú dnes viac ako päťkrát viac bodov ako v roku 2022 a Prešovský kraj takmer štyrikrát viac. Prešovský kraj má navyše 300 lokalít s nabíjačkami, takže je hneď za Bratislavou, čo sa týka krytia.
Čoraz menej áut na jednu nabíjačku
Polícia na konci septembra evidovala 33 737 osobných batériových elektromobilov, teda o 38 percent viac ako na začiatku roka. Predaj pritom medziročne rastie, a to celkom výrazne. Len v prvom polroku sa zaregistrovalo 6 721 nových osobných elektromobilov, čo bolo o 48 percent viac ako pred rokom, a v treťom štvrťroku pribudlo ďalších takmer 2 500. Nabíjačky však pribúdali rýchlejšie ako autá. Na jeden verejný bod dnes pripadá približne 6,3 elektromobilu, kým na konci júna to bolo 8,4 a v marci 8,64. Pre majiteľov elektromobilov je to dobrá správa, pretože čakať na voľnú nabíjačku by mali čoraz menej.
Treba však dodať, že mnohí nabíjajú auto najmä doma a verejné nabíjačky využívajú hlavne na cestách. Pre ľudí zo sídlisk, ktorí doma nabíjať nemôžu, sú však nabíjačky pri obchodoch či na parkoviskách často jedinou možnosťou.
No hoci je tento vývoj pozitívny, stále je čo dobiehať. Od januára do septembra polícia zaregistrovala 9 214 nových batériových osobných áut, čo bolo len 7 percent všetkých nových osobných áut. V Európskej únii to bolo v rovnakom období 22,7 percenta, teda o 15,7 percentuálneho bodu viac. Keď si to prerátame, kým na Slovensku je elektrické asi každé štrnáste nové auto, v Únii takmer každé štvrté. Tento rozdiel sa navyše zväčšuje. V septembri tvorili elektromobily na Slovensku 10,5 percenta registrácií nových áut, kým v Európe 29,9 percenta. Rozdiel tak narástol takmer na 20 percentuálnych bodov.
