Sloboda a Solidarita (SaS) na začiatku októbrovej schôdze parlamentu otvorene kritizovala ekonomickú situáciu krajiny. Opozícia tvrdí, že Slovensko sa dostáva do stále väčších finančných problémov, rastie nespokojnosť obyvateľov a zároveň sa zhoršuje stav právneho štátu. Podľa SaS vláda verejnosť zavádza, keďže namiesto ozajstnej konsolidácie len zvyšuje daňové a odvodové zaťaženie, čím sa zadlženie štátu ďalej prehlbuje. Téme sa venuje denník Teraz.sk.
Rozpočet ako “podvod roka”
Predstavitelia SaS upozorňujú, že rozpočet na budúci rok neobsahuje zásadné reformné opatrenia, ale len rast byrokracie a výdavkov. Tento rok sa podľa ich slov vyberie na daniach o miliardu eur menej, než sa plánovalo, no vláda chce v nasledujúcom období zvýšiť daňové príjmy ešte o ďalších 1,5 miliardy eur, čo označujú za nereálne.
Kritika sa týka aj procesu schvaľovania rozpočtu, ktorý bol najprv utajovaný a teraz sa má rýchlo odhlasovať kvôli obavám z reakcie verejnosti. Samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) podľa SaS označila rozpočet za nerealistický a opozičný politici žiadajú jeho stiahnutie a prípravu nového návrhu postaveného na reálnych dátach, pretože pri prijatí hrozí ďalšie zhoršenie finančnej situácie krajiny.
Výzva na vyššiu transparentnosť
Poslanec Alojz Hlina zo SaS ocenil, že Výbor pre poľnohospodárstvo a životné prostredie parlamentu schválil prieskum na Pôdohospodárskej platobnej agentúre.
Opozícia požaduje dôsledné preverenie využitia európskych financií a odpovede na otázky, kam smerujú významné zdroje a kto profituje z veľkých štátnych zákaziek. Zároveň poukazuje na dôležitosť vytrvalej kontroly a transparentnosti pri spravovaní verejných peňazí.
Čo by znamenal kolaps?
V kontexte ostrých opozičných vyjadrení by ekonomický kolaps Slovenska znamenal zásadné narušenie stability verejných financií, čo by mohlo viesť k neschopnosti štátu plniť základné záväzky voči občanom. Výrazné zadlženie, ktoré by štát už nedokázal udržať pod kontrolou, by mohlo vyústiť do rozpočtových škrtov v oblastiach verejných služieb, sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva či školstva.
Ľudia by na vlastnej koži pociťovali zhoršenie životnej úrovne, vyššie ceny základných tovarov a daní, prípadne obmedzenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti alebo sociálnej pomoci.
Prípadný kolaps by tiež podkopal dôveru občanov vo verejné inštitúcie, mohol by spôsobiť rast frustrácie, napätia či protestov a odradil by zahraničných investorov, čo by ešte viac oslabilo ekonomické vyhliadky krajiny. V extrémnom prípade by Slovensku hrozilo, že bude musieť žiadať o zahraničnú pomoc alebo konsolidačné pôžičky, ktoré by ďalej zaťažili štátnu ekonomiku a mohli viesť k ešte prísnejším úsporným opatreniam.
Neprehliadnite
Takýto scenár je podľa opozície reálny práve vtedy, ak by vláda nereagovala na upozornenia o nerealistickom rozpočte, nebola ochotná reformovať systém a len by sa spoliehala na zvyšovanie daňového zaťaženia bez transparentnosti a kontroly výdavkov. Ekonomický kolaps tak predstavuje komplexnú hrozbu ovplyvňujúcu každodenný život, stabilitu inštitúcií aj budúcnosť celého štátu.
