Parlament v utorok schválil štátny rozpočet na rok 2026, ktorý počíta s miernym znížením deficitu. Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster však varuje, že napriek tomu sú verejné financie v zlom stave. Slovensko podľa neho čakajú historicky najvyššie dane aj výdavky a v horizonte desiatich rokov je reálnym rizikom aj scenár štátneho bankrotu. Téme sa venujú Tvnoviny.sk.
Rozpočet prešiel, deficit mierne klesne
Poslanci Národnej rady SR v utorok 79 hlasmi schválili zákon o štátnom rozpočte na budúci rok. Proti hlasovalo 66 zákonodarcov. Schválený dokument počíta s tým, že deficit verejných financií by mal v roku 2026 dosiahnuť 4,1 percenta HDP, čo predstavuje sumu necelých šesť miliárd eur. Oproti očakávanej úrovni piatich percent HDP v tomto roku ide teda o plánované zníženie.
Hrozia najvyššie dane aj výdavky
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Martin Šuster však schválený rozpočet ostro kritizuje. Podľa neho bude mať Slovensko v budúcom roku historicky najvyššie dane, ale zároveň aj historicky najvyššie výdavky. Upozornil, že pôjde už o tretí rok po sebe s deficitom presahujúcim päť percent HDP a samotný rozpočet predpokladá návrat k päťpercentným deficitom už v roku 2027. To podľa neho jasne ukazuje, že stav verejných financií nie je dobrý.
Hrozba úrokov, zníženia ratingu aj “gréckej cesty”
Šuster varuje pred vážnymi rizikami, ktoré z pretrvávajúceho vysokého deficitu vyplývajú. Slovensku podľa neho hrozí nárast úrokov, ktoré štát platí za svoj verejný dlh, ako aj zníženie ratingu krajiny medzinárodnými agentúrami, čo by ďalšie požičiavanie predražilo.
Ďalším rizikom je únava spoločnosti z toho, že konsolidácia prebieha už tretí rok po sebe, no bez viditeľných výsledkov. Za najhorší možný scenár označil tzv. „grécku cestu“, ktorá by mohla viesť až k bankrotu Slovenska. Hoci zdôraznil, že nejde o bezprostrednú hrozbu, považuje ju za reálne riziko v horizonte desiatich rokov, ak sa súčasný trend nezmení.
Čo všetko vieme o novom rozpočte?
Štátny rozpočet na rok 2026, ktorý v utorok schválil parlament hlasmi koaličných poslancov, je prezentovaný ako krok k ozdraveniu verejných financií. Jeho hlavným cieľom je znížiť deficit verejnej správy z očakávanej úrovne 5 % HDP v tomto roku na 4,1 % HDP v roku 2026. V absolútnych číslach to znamená plánovaný schodok vo výške takmer 5,9 miliardy eur, pričom celkové príjmy majú dosiahnuť 62 miliárd eur a výdavky 67,9 miliardy eur. Samotný štátny rozpočet (užšia časť verejnej správy) má hospodáriť so schodkom necelých 5,8 miliardy eur.
Tento výsledok má byť dosiahnutý vďaka rozsiahlemu konsolidačnému balíku v celkovom objeme 2,7 miliardy eur. Z toho približne 1,4 miliardy eur majú priniesť už prijaté legislatívne zmeny na strane príjmov – teda vyššie dane a odvody pre zamestnancov, živnostníkov, firmy a spotrebiteľov. Zvyšných 1,3 miliardy eur má štát ušetriť na strane výdavkov.
Tieto úspory zahŕňajú 535 miliónov eur zo šetrenia na chode štátu (vrátane zmrazenia platov a škrtov v rozpočtoch ministerstiev), 130 miliónov eur z úspor v samospráve a 420 miliónov eur vďaka financovaniu energopomoci pre domácnosti z eurofondov. Najviac peňazí z rozpočtu má smerovať na sociálnu oblasť a dôchodky, nasledované zdravotníctvom a školstvom.
Napriek týmto snahám a plánovanému zníženiu deficitu je kľúčovou a znepokojivou informáciou, že verejný dlh Slovenska bude naďalej rásť. Očakáva sa, že v roku 2026 stúpne z tohtoročných 61,5 % HDP až na 62,8 % HDP. Ministerstvo financií a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa zhodujú, že na dosiahnutie cieľa stlačiť deficit pod 3 % HDP do roku 2028 budú potrebné ďalšie dodatočné konsolidačné opatrenia v nasledujúcich rokoch. Rozpočet teda predstavuje snahu o zlepšenie, no sám o sebe nezaručuje dlhodobú stabilitu financií a nezastavuje rast zadlženia krajiny, čo podľa kritikov predstavuje riziko do budúcnosti.
