Európsky parlament začiatkom septembra schválil svoju vyjednávaciu pozíciu k pripravovanej a často diskutovanej regulácii o takzvanej cirkularite vozidiel. Hlasovanie potvrdilo smer, akým sa chce EÚ uberať: podporiť recykláciu, opätovné použitie dielov a zvýšiť zodpovednosť výrobcov. Zároveň však poslanci vyvrátili najväčšie obavy verejnosti – k plošnému zákazu opráv starších áut nedôjde. Téme sa venuje server FonTech.sk.
Čo presne schválila EÚ?
Cieľom nových pravidiel je podporiť prechod automobilového priemyslu na obehové hospodárstvo. Nové autá tak budú musieť byť navrhnuté tak, aby sa ich súčasti dali v autorizovaných zariadeniach ľahko demontovať a následne opätovne použiť, repasovať alebo recyklovať.
EÚ stanovila aj konkrétne ciele pre výrobcov. Do šiestich rokov od účinnosti nariadenia bude musieť každé nové vozidlo obsahovať najmenej 20 % recyklovaného plastu. Po desiatich rokoch by sa mal tento podiel zvýšiť na 25 %, pokiaľ to neznemožnia extrémne ceny recyklátov na trhu. Výrobcovia budú mať tiež rozšírenú zodpovednosť a budú musieť financovať zber a spracovanie vozidiel na konci ich životnosti. Zároveň sa sprísnia pravidlá, aby sa zabránilo vývozu áut určených na zošrotovanie mimo EÚ.
Pôvod kontroverzie
Verejnú diskusiu a obavy motoristov vyvolal pôvodný návrh Európskej komisie, ktorý bol v mnohých aspektoch prísnejší a menej jasný. Tento návrh zaviedol termín „vozidlo na konci životnosti“ (End of Life Vehicle – ELV). Podľa neho by do tejto kategórie mohli spadať autá, často staršie ako 15 rokov, s vážnym poškodením kľúčových komponentov, ako sú motor, prevodovka, brzdy či riadenie.
Najväčšiu kontroverziu vyvolala myšlienka, že po zaradení do tejto kategórie by takéto vozidlá už nemohli podstúpiť zásadné opravy a smerovali by priamo do šrotu. Práve na tieto obavy reagoval Európsky parlament, ktorý vo svojej pozícii potvrdil, že k zákazu opráv nedôjde a historické a špeciálne vozidlá budú z regulácie úplne vyňaté.
Čo bude nasledovať?
Schválením pozície v parlamente sa legislatívny proces nekončí. Teraz sa začnú takzvané trialógy, teda rokovania medzi Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou, na ktorých sa dohodne finálne znenie nariadenia.
Hoci pravidlá ešte nie sú konečné, smer je jasný: vyšší podiel recyklovaných materiálov, jednoduchšia demontáž a väčšia zodpovednosť výrobcov za celý životný cyklus automobilov. Očakáva sa, že nové pravidlá by mohli vstúpiť do platnosti koncom roka 2025 alebo začiatkom roka 2026.
Treba sa báť?
EÚ dala jasne najavo, že cieľom nie je posielať funkčné autá do šrotu, ale nastaviť udržateľnejší systém pre celý životný cyklus vozidiel. Napriek tomu táto zmena prinesie pre majiteľov áut viacero významných, hoci na prvý pohľad menej viditeľných, dôsledkov.
Najväčším pozitívom pre vodičov v dlhodobom horizonte by mohla byť jednoduchšia a lacnejšia údržba a opravy. Nové pravidlo, podľa ktorého musia byť autá navrhnuté tak, aby sa dali ľahko rozobrať, môže v budúcnosti znížiť náklady na prácu v servisoch. Výmena poškodeného komponentu by mala byť rýchlejšia a menej prácna, čo by sa malo odraziť na finálnom účte.
Tento princíp zároveň podporí trh s kvalitnými použitými a repasovanými dielmi, čo dá majiteľom starších vozidiel lacnejšiu alternatívu k drahým novým dielom.
Na druhej strane, je tu aj takmer istá nevýhoda, a tou je pravdepodobne vyššia kúpna cena nových vozidiel. Povinnosť výrobcov používať stanovené percento drahších recyklovaných plastov, ocele či hliníka, a zároveň financovať zber a spracovanie starých áut, nevyhnutne zvýši ich výrobné náklady.
Je vysoko pravdepodobné, že tieto náklady sa premietnu do koncovej ceny pre zákazníka. Vodič si tak pri kúpe nového auta priplatí za to, že je ekologickejšie a ľahšie recyklovateľné.
Zakáže EÚ „bežné“ autá?
Podľa stanoviska EÚ cieľom regulácie nie je zakázať opravu staršieho, ale inak funkčného auta, ktorému sa pokazí napríklad motor alebo prevodovka. Majiteľ takéhoto vozidla bude mať aj naďalej právo rozhodnúť sa, či sa mu oprava oplatí a či do nej chce investovať. Ak áno, bude môcť auto naďalej legálne opraviť a používať.
Regulácia sa zameriava na niečo iné. Chce vytvoriť jasné a jednotné európske kritériá, kedy je už auto považované za vrak, ktorý je neekonomické a hlavne nebezpečné ďalej opravovať a prevádzkovať. Pôjde o prípady, kedy je auto napríklad po vážnej nehode s poškodením nosných častí karosérie, úplne zhorené, zaplavené, alebo má takú rozsiahlu koróziu, že oprava by už neviedla k bezpečnému stavu vozidla.
Zámerom je teda zabrániť tomu, aby sa nebezpečné vraky pochybne opravovali a vracali na cesty, alebo aby sa pod zámienkou predaja „ojazdeného auta“ vyvážali ako odpad do tretích krajín.
