Európska únia (EÚ) plánuje definitívne ukončiť čerpanie dodávok zemného plynu z Ruska. Podľa nového návrhu Európskej komisie (EK) by sa mali všetky dodávky, vrátane skvapalneného zemného plynu (LNG), zastaviť už 1. januára 2028. Kľúčové je, že o tomto kroku sa má rozhodovať kvalifikovanou väčšinou, čo znamená, že slovenský premiér Robert Fico, ktorý úsilie Bruselu v tomto smere aktívne kritizuje, nebude môcť použiť právo veta. Téme sa venuje SITA.
Premiér Robert Fico na tlačovej besede vyjadril sklamanie z postupu EK. Podľa neho si Komisia vedome vybrala „ľahšiu cestu“ a obišla potrebu jednomyseľnosti, pretože vedela, že v prípade plynu by ju nedosiahla. Aj keď bude Slovensko pri hlasovaní pravdepodobne prehlasované, Fico deklaroval, že s návrhom určite nebude súhlasiť.
Ako taktický krok požiadal ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, aby na stredajšom rokovaní žiadal odklad schvaľovania ďalšieho sankčného balíka voči Rusku (kde je potrebná jednomyseľnosť), až kým sa nevyrieši problém so zastavením dodávok plynu.
Plyn bude drahší, varuje premiér
Fico predostrel viacero vážnych otázok a rizík spojených s týmto plánom. Pýta sa, či bude pre Slovensko zabezpečený dostatok plynu a aké má krajina garancie, že v prípade krízy jej partneri ako Nemecko či Česko plyn poskytnú.
Zároveň varoval, že toto rozhodnutie automaticky povedie k zvýšeniu cien plynu pre domácnosti aj prepravných taríf, pričom odhady hovoria o náraste o 40 až 50 percent. Podľa neho je neprípustné, aby slovenské domácnosti trpeli kvôli „nezmyselnému ideologickému rozhodnutiu“. Najväčšiu hrozbu však vidí v platnej zmluve s ruským Gazpromom, ktorá trvá až do roku 2035. Ak Slovensko prestane odoberať plyn, Rusko by podľa Fica mohlo krajinu zažalovať o približne 20-miliárd eur.
Čo ropa a jadrové palivo?
Pri ostatných energonosičoch je situácia odlišná. Premiér uviedol, že pri ruskej rope sa EK nechystá použiť kvalifikovanú väčšinu, ale prípadné obmedzenia by išli cez sankčný mechanizmus, kde má Slovensko právo veta. „Zdá sa, že pri dodávkach ropy by Slovensko nemalo byť obmedzené,“ dodal Fico.
Čo sa týka jadrového paliva, v súčasnosti podľa neho nie je na stole žiadny návrh na zastavenie jeho dovozu z Ruska. Premiér na záver označil postup EÚ za bezradný a poznamenal, že jeho hlas a hlas maďarského premiéra Viktora Orbána nie sú v Európe také ojedinelé, ako by sa mohlo zdať.
Je ruský plyn naozaj lacný?
Fico dlhodobo považuje ruský plyn za kľúčovú surovinu, bez ktorej sa Slovensko len veľmi ťažko zaobíde. Hovorí pritom aj o cenovom faktore, respektíve cenovej výhodnosti ruského plynu. No je to pravda?
Podľa Karola Galeka, opozičného poslanca za Slobodu a Solidaritu (SaS) je to úplne inak. Opierajúc sa o údaje Eurostatu za druhý polrok 2024 (kedy ešte na Slovensko prúdil ruský plyn cez Ukrajinu), uviedol, že slovenskí veľkoodberatelia mali v tom čase druhú najvyššiu cenu plynu v celej EÚ. Predbiehalo nás iba Švédsko. Zatiaľ čo európsky priemer bol 54 eur za megawatthodinu, na Slovensku to bolo 70,60 eura.
Keď sa však zohľadní parita kúpnej sily, Slovensko má ruský plyn úplne najdrahšie – predbieha dokonca aj Rumunsko a Maďarsko.
Galek zdôraznil, že práve Slovensko a Maďarsko patrili ku krajinám, ktoré v tom čase odoberali najväčšie objemy tohto údajne lacného ruského plynu.
Poslanec SaS priznal, že slovenské domácnosti mali v rovnakom období piaty najlacnejší plyn v EÚ. Okamžite však dodal, že tento stav je umelý a bol dosiahnutý len vďaka masívnym dotáciám zo štátneho rozpočtu.
Tieto dotácie podľa neho dosiahli za posledné dva roky sumu 2-miliardy eur, čo v prepočte na priemernú domácnosť predstavuje dotáciu vo výške 850 eur.
Zároveň odmietol tvrdenia, že Slovensko je na ruskom plyne životne závislé, a trvá na tom, že existujú alternatívne riešenia. Vyzval preto premiéra Roberta Fica, aby podporil iniciatívu EK na úplné ukončenie dovozu energií z Ruska a pridal sa k európskym partnerom.
Podľa neho nie je dôvod, aby Slovensko doplácalo na údajne lacný ruský plyn, keď má aj iné možnosti, a zároveň tým financovalo vojnu na Ukrajine.
Blíži sa koniec energopomoci
Ako sme spomenuli o pár odsekov vyššie, Slováci sa aktuálne tešia relatívne priaznivým cenám energií najmä kvôli energopomoci, respektíve štátnym dotáciám. Tie ale majú od budúceho roka skončiť, čo znamená, že nás čaká zdražovanie. Výraznejšie pritom má byť hlavne pri plyne.
Pokiaľ ide o elektrinu, od začiatku roka klesla cena megawatthodiny (MWh) o viac ako 47 eur, pričom na začiatku júna sa pohybuje okolo 70 eur za MWh. Odborníci z Dáta bez pátosu upozorňujú, že táto hodnota je porovnateľná s tou z roku 2021, čo je povzbudivá správa ako pre domácnosti, tak aj pre priemysel.
Pohľad na burzové záznamy stredne Európy odhaľuje, že vrchol cien elektriny bol dosiahnutý počas energetickej krízy – konkrétne v auguste 2022 sa jedna MWh elektriny predávala za takmer tisíc eur.
Aj keď spotové ceny sú dynamické a od apríla 2025 (približne 85 eur za MWh) mierne vzrástli, v ročnom porovnaní zostávajú na nízkych úrovniach, podobných obdobiu pred krízou v druhej polovici roka 2021. To znamená, že Slováci platia platia jedny z najnižších účtov za elektrinu v celej EÚ.
Deje sa toho viac: Bude v zime nedostatok plynu?
V poslednom období sa celkom často začali šíriť debaty o tom, či budú mať Slováci počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny k dispozícii dostatok plynu. Vyjadril sa k nim dokonca už aj samotný SPP. Čo presne povedal a čo čaká slovenské domácnosti najbližšiu zimu zistíte v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
