Nedostatok plynu, ktorý sa na Slovensku výraznejšie začal riešiť od začiatku vojnového konfliktu na Ukrajine, aktuálne opäť púta zvýšenú pozornosť. Invázia Ruska na Ukrajinu v tomto roku zastavila dodávky plynu z Ruska, spôsobila neistotu ohľadom dostupnosti energetických surovín a tým opäť otvorila otázku energetickej bezpečnosti krajiny. Štátny podnik SPP upokojuje verejnosť tvrdením, že počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny nedostatok nehrozí.
Slovenské zásobníky hlásili znepokojivé stavy
Nízky stav naplnenia zásobníkov naznačoval na jar tohto roka možnosť problémov. Koncom mája slovenské podzemné zásobníky obsahovali približne 13,4 TWh plynu, čo predstavovalo iba 38-percentné naplnenie ich celkovej kapacity. Obdobne nízka bola úroveň zásobníkov naposledy evidovaná v roku 2021, v období pandémie COVID-19. Avšak ani vtedy nebola situácia najkritickejšia, keďže rekordný pokles zásob Slovensko zaznamenalo v roku 2022, bezprostredne po začiatku vojny na Ukrajine a súvisiacej energetickej kríze.
Celkovo majú slovenské zásobníky maximálnu kapacitu viac než 35 TWh plynu, pričom ročná spotreba na Slovensku dosahuje priemerne okolo 48 TWh. Štát promptne zareagoval stanovením povinnosti pre štátny podnik SPP, ktorý je do 1. novembra 2025 povinný zabezpečiť minimálne 17,754 TWh plynu.
SPP už deklarovalo svoju pripravenosť tomuto cieľu dostáť a potvrdilo, že svoje zásobníky naplní na 100 percent ich celkovej kapacity už do konca októbra. Proces vtláčania suroviny do skladovacích priestorov momentálne prebieha intenzívnym tempom. Stabilita dodávok je zabezpečená niekoľkými alternatívnymi trasami cez Rakúsko, Českú republiku a Maďarsko, pričom okrem klasického prečerpávania komodity sa využívajú aj tzv. swapové obchodné operácie. Tie umožňujú flexibilné riadenie tokov plynu aj bez fyzického presunu.
Európske pravidlá podporujú bezpečnosť zásobovania
K stabilite slovenských dodávok významne prispievajú dlhodobé obchodné kontrakty uzatvorené firmou SPP s renomovanými medzinárodnými dodávateľmi ako ExxonMobil, Shell, BP, ENI či nemecká spoločnosť RWE. Tieto kontrakty umožňujú prispôsobovať objednávky nielen čo do objemu dodávanej suroviny, ale poskytujú tiež flexibilitu v otázke dĺžky ich trvania.
Povinnosť maximalizovať naplnenie zásobníkov plynu vyplýva nielen zo záväzku voči slovenskej vláde, ale rovnako z legislatívy platnej pre celú Európsku úniu. Podľa pôvodného plánu Európskej únie majú členské štáty povinnosť naplniť svoje zásobníky do začiatku novembra 2025 minimálne na úroveň 90 percent ich úplnej kapacity. Aktuálne však Európsky parlament pristúpil k úprave, ktorá tento limit znižuje na 83 percent, aby členským krajinám pomohol flexibilnejšie riešiť otázky zásobovania. Odborníci aj tak upozorňujú, že pre Slovensko znamená splnenie týchto cieľov nevyhnutnosť prudkého navýšenia dovozných objemov. Analytici napríklad odhadujú, že oproti minuloročným importom bude musieť krajina zvýšiť svoj dovoz na približne trojnásobok.
Nedostatok plynu by tvrdo zasiahol domácnosti
Slovensko patrí medzi krajiny značne závislé od plynu. Posledné sčítanie obyvateľstva ukázalo, že plyn používa na varenie i kúrenie až 68 percent slovenských domácností. Samotné bytové jednotky využívajú túto surovinu dokonca vo vyše 66 percentách prípadov. Súčasne medziročne vzrástla spotreba zemného plynu o viac ako 11 percent, čo na podnik SPP kladie zvýšené nároky na rýchlejšie dopĺňanie dostupných zásob.
Dobrou správou je však momentálna situácia na trhu. Cena plynu sa v druhej polovici mája pohybovala približne na úrovni 37 eur za megawatthodinu (MWh). Aj keď ide o mierny nárast oproti úrovni z apríla (32 eur/MWh), je to stále veľmi priaznivá cena oproti rekordným hodnotám, ktoré zaznamenala komodita počas energetickej krízy v lete 2022, keď sa cena krátkodobo vyšplhala až na 240 eur za MWh. Takéto priaznivé cenové úrovne počas leta by podľa odborníkov mohli výrazne pomôcť pri plynulejšom a rýchlejšom dopĺňaní zásobných kapacít.
Čo sa týka miest skladovania plynu, ich najväčší komplex nájdeme na západnom Slovensku v obci Láb na Záhorí. Tamojšie zásobníky, prevádzkované firmou Nafta, poskytujú kapacitu vyše 28 TWh. Nafta vlastní aj spoločnosť Pazogas, ktorej zásobník má ďalších približne 7 TWh kapacity.
Okrem vlastných územných zásobníkov Slovensko skladuje strategickú rezervu v objeme približne 6 TWh aj v susedných Čechách v obci Dolné Bojanovice. Tieto zásoby sú určené výlučne pre prípad núdze a krízových situácií. Nie všetka skladovaná kapacita slovenských zásobníkov však patrí domácim subjektom. Podľa údajov za rok 2023 patrila menej ako polovica vozvyšujúcej kapacity slovenským firmám, zvyšok využívali zahraničné spoločnosti.
V blízkom období preto krajina aj naďalej čelí jasnej priorite — zabezpečiť dostatočné množstvo plynu a ochrániť domácnosti pred možnými výpadkami počas nadchádzajúcich vykurovacích sezón, ktoré budú pre slovenské domácnosti kriticky dôležité.
Slovákov bohužiaľ čaká skokový nárast cien za energie. Štát totiž končí s mimoriadne dôležitou dotáciou, ktorá väčšine ľudí zvýši faktúry.
