Mnohé slovenské domácnosti v tomto roku buď to už zaznamenali, alebo ešte len zaznamenajú zhoršenie finančnej situácie. Dôvodom pritom nie sú len rastúce ceny potravín a iných tovarov, pod ktoré sa podpisuje najmä upravený daňový systém. Sú ním aj energie, ktoré, ako informuje denník Teraz.sk, koncom minulého týždňa vykázali značný cenový nárast.
V piatok (17. januára) sa cena elektrickej energie pre Slovensko na pražskej burze PXE vyšplhala na úroveň až 106,63 eura za megawatthodinu (MWh). V porovnaní s predchádzajúcim piatkom (10. januára) ide o nárast o zhruba 3,11 percenta. V tom čase sa elektrina obchodovala za 103,41 eura/MWh.
Počas týždňa neboli zaznamenané výrazné cenové výkyvy, pričom druhá polovica týždňa priniesla iba mierny rast cien.
Zdražel aj plyn
A žiaľ, stúpla aj cena zemného plynu s dodaním vo februári. Na holandskej burze TTF sa 17. januára obchodoval za 46,887 eura/MWh, čo predstavuje 4,17-percentný nárast oproti predošlému týždňu, kedy sa jedna MWh predávala za 45,008 eura.
Napriek tomu, že počas týždňa ceny plynu mierne kolísali, zostali pod svojím tohtoročným maximom. Doposiaľ rekordnú hodnotu pre rok 2025 dosiahol zemný plyn na začiatku mesiaca, konkrétne 2. januára, kedy sa jeho cena vyšplhala na 50,273 eura/MWh. Táto cena zo začiatku januára predstavuje najvyššiu hodnotu v rámci medziročného porovnania, čím podčiarkuje pretrvávajúci tlak na ceny energetických surovín.
Hrozby nových sankcií voči Rusku
Je pritom dosť možné, že pri plyne budeme evidovať ďalšie výkyvy. V súvislosti so zmienenými geopolitickými faktormi možno zmieniť napríklad možný zákaz ruského plynu v celej Európskej únii (EÚ). Až desať členských štátov EÚ, vrátane Českej republiky, vyzvalo vedenie bloku, aby zaviedlo úplný zákaz dovozu nielen ruského zemného plynu, ale aj skvapalneného zemného plynu (LNG). Táto iniciatíva má byť súčasťou nových sankcií, ktoré vystupujú ako ďalšia reakcia na pokračujúcu ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine.
Cieľom je schváliť balík do konca februára 2025, aby sa načasoval na tretie výročie začiatku ruskej invázie. Predsedníckou krajinou EÚ je aktuálne Poľsko, ktoré patrí k silným podporovateľom Ukrajiny. Preto sa predpokladá, že nové sankcie budú voči Rusku mimoriadne prísne a mohli by mať výrazný ekonomický dopad.
Výzvu na zákaz podpísalo okrem Česka aj Dánsko, Estónsko, Fínsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Švédsko. Podľa ČTK tento návrh momentálne podporuje približne polovica členských štátov EÚ.
Ovplyvní to aj ceny pohonných hmôt
Je pritom vysoko pravdepodobné, že nové sankcie zasiahnu aj čerpacie stanice. Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, podľa Mareka Nemkyho, analytika finančných trhov zo spoločnosti XTB, môžu ceny benzínov a nafty na Slovensku v dôsledku ďalších sankcií voči Rusku naďalej rásť. Tieto sankcie zahŕňajú obmedzenia na 183 lodí z tzv. tieňovej flotily, ktorá prepravovala ruskú ropu nad cenovým limitom 60 dolárov za barel (159 litrov).
Sankcie zasiahli približne štvrtinu celkového ruského exportu ropy, ktorý smeroval najmä do Indie a Číny. Nemky predpokladá, že Čína bude nútená hľadať alternatívne zdroje, pravdepodobne na Blízkom východe, alebo využije vlastné zásoby, ak by ceny ropy považovala za neprimerane vysoké. Zvýšený dopyt po rope na začiatku roka taktiež tlačí ceny nahor. Tento trend sa už prejavil vo veľkoobchodných cenách v Rotterdame, kde ceny pohonných látok v posledných dvoch týždňoch výrazne vzrástli.
Pohonné hmoty zdražovali už začiatkom januára. V medziročnom porovnaní sa ceny zvýšili o 2 až 3,1 percenta. Benzíny dosiahli najvyššie hodnoty za posledných šesť mesiacov, zatiaľ čo nafta je na najvyšších cenových úrovniach od júla 2024.
Motorová nafta sa v druhom týždni roku 2025 predávala za 1,514 eura za liter, čo predstavuje zvýšenie o 0,5 centa. Cena prémiového 98-oktánového benzínu bola na úrovni 1,767 eura, zatiaľ čo 95-oktánový benzín stál 1,563 eura.
