Štát aj naďalej aktívne rieši krízu v zdravotníctve. Hoci sú tisíce výpovedí lekárov problém, ktorý si vyžaduje čo najrýchlejšie riešenie, situácia sa neupokojuje. Vyhliadky sú neisté, nakoľko stále neboli splnené kľúčové požiadavky lekárov, ktoré vychádzajú z memoranda podpísaného ešte v roku 2022, informuje ta3.
Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD), minister vnútra, tento týždeň vo štvrtok (19. decembra) v rámci tlačovej konferencie prehlásil, že vláda si uvedomuje vážnosť situácie a podniká náležité kroky s cieľom zmierniť krízu.
Dokonca už podnikla aj niekoľko opatrení v snahe vyhovieť niektorým požiadavkám vyplývajúcim zo zmieneného memoranda. Konkrétne došlo k schváleniu troch zmien, a síce:
- Úprave pravidiel o odbornej spôsobilosti, ktorá umožní lekárom vykonávať prax aj počas rodičovskej dovolenky;
- Zmene rokovacieho poriadku komisie, ktorá dohliada na plnenie memoranda z roku 2022;
- Zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti.
Tieto opatrenia rozhodne predstavujú dôležitý posun smerom vpred. Odborári ich však stále považujú za nedostatočné. Trvajú na tom, aby boli splnené všetky podmienky memoranda, nie iba časť nich. Stále ostávajú nevyriešené niektoré body, ktoré cielia na zlepšenie podmienok v sektore zdravotníctva.
Vyše 3 300 výpovedí
Diskusie vlády ohľadne stavu zdravotníctva započali v reakcii na vyše 3 300 výpovedí nemocničných lekárov, ktoré nadobudnú účinnosť 31. decembra. Aby toho nebolo málo, v posledných dňoch začali vo veľkom odmietať nadčasy, čo vedie k výrazne nižšej kapacite nemocníc a ďalším komplikáciám v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Lekári si naďalej stoja za tým, že svoje výpovede stiahnu len v prípade, že vláda splní všetky body memoranda. Tento dokument predstavuje základný bod sporu a obsahuje opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok, financovania zdravotníctva, ako aj znižovanie administratívnej záťaže lekárov.
Súčasný vývoj situácie jasne ukazuje, že nedávne vyhlásenia ministra zdravotníctva, podľa ktorého by mohlo dôjsť k dohode už tento týždeň, sa ukázali ako príliš optimistické. Vláda síce podnikla určité kroky, resp. ústupky, vznik dohody uspokojivej pre obidve strany je stále v nedohľadne. Lekári zdôraznili, že bez splnenia všetkých požiadaviek nie sú ochotní ustúpiť.
Čas sa kráti
Nakoľko výpovede lekárov nadobudnú účinnosť už 31. decembra, na dosiahnutie finálnej dohody ostávajú už len necelé dva týždne. Pokiaľ nevznikne, dôjde k nedostatku lekárov, čo by znamenalo fungovanie mnohých nemocníc v obmedzenom režime. To by vážne ohrozilo dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov.
Je otázne, či vláda dokáže splniť všetky požiadavky memoranda. Ak tak neurobí čo najskôr, situácia sa prenesie do nového roka a naberie na intenzite.
Hrozí kolaps
Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, štát nedávno schválil legislatívne opatrenia na boj proti kríze v zdravotníctve, pričom v 13. decembra ich podpísal prezident Slovenskej republiky (SR) Peter Pellegrini.
Legislatívna úprava definuje nové skutkové podstaty trestného činu v rámci porušovania povinností za mimoriadnej situácie, ako aj trestného činu vyhýbania sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie.
- Trestný čin porušovania povinností za mimoriadnej situácie: Ak zdravotníci neposkytnú zdravotnú starostlivosť počas kritickej nedostupnosti ústavnej starostlivosti, môže to byť považované za trestný čin.
- Trestný čin vyhýbania sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie: Ak zdravotníci úmyselne odmietnu svoje povinnosti v takýchto podmienkach, môže to viesť k trestnej zodpovednosti.
Rezort zdravotníctva ozrejmil, že mimoriadna situácia môže byť vyhlásená v prípade, že dôjde ku kritickej nedostupnosti ústavnej starostlivosti. Tým sa rozumie taká situácia, keď poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti nedokážu zabezpečiť dostupnosť adekvátnej starostlivosti. Dodal, že táto situácia vznikne nezávisle od ich vôle, pričom mimoriadnu situáciu vyvolanú danou mimoriadnou udalosťou možno vyhlásiť až na 60 dní. V prípade potreby však možno túto lehotu predĺžiť o ďalších 60 dní.
Mimoriadny stav zatiaľ vyhlásený nebol. Situácia je však čoraz vážnejšia. Oskar Dvořák, podpredseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo poznamenal, že pokiaľ nedôjde k zabezpečeniu dohody, zdravotníctvo môže v budúcom roku skolabovať.
Vyhrážky nemusia byť správnou cestou
Za zmienku taktiež stojí pohľad Ivana Humeníka, špecialistu na medicínske právo. Ten označil prístup štátu ku kríze v zdravotníctve za neadekvátny. Namiesto riešenia vraj môže priniesť ďalšie problémy. Uviedol, že pokiaľ by lekári porušili za mimoriadnej situácie novo uloženú povinnosť, hrozila by im aj strata registrácie v Slovenskej lekárskej komore (SLK). Členstvo v SLK je pritom jednou z hlavných podmienok lekárskej práce. Takto potrestaný lekár by tak nemohol vykonávať svoju prácu nielen počas mimoriadnej situácie, ale ani dva roky po nej.
Špecialista prirovnal tento prístup k haseniu požiaru benzínom. Upozornil, že štát namiesto riešenia hlavných problémov, ako sú nedostatočné pracovné podmienky či poddimenzované nemocnice, zavádza sankcie, ktoré môžu lekárov skôr odradiť, než motivovať. Platí pritom, že ak sa lekári rozhodnú odísť zo systému kvôli prísnym pravidlám, dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa ešte viac zhorší.
