Mozog je kľúčovou súčasťou drvivej väčšiny živých organizmov, vrátane ľudí. Nie je to však orgán, ktorý by bol sám od seba dokonalý. Mozog treba cvičiť, posilňovať, a teda rozvíjať. Napriek tomu ale mnohí ľudia podnikajú aktivity, ktoré robia presný opak. Mozog sa dá celkom jednoducho poškodiť aj vlastným zavinením. Na vine pritom nemusí byť len zlé mentálne nastavenie, ale aj to, čo prijímame do nášho tela.
Čiastočne to dokazuje nový experiment, na ktorý upozornil server Newsx. Hlavnú úlohu v ňom zohrala Carina Hellerová, neurologička z Minnesotskej univerzity. Na svojom vlastnom mozgu skúmala, ako ho ovplyvňuje pomerne bežná látka, zvyčajne prijímaná ženami – antikoncepcia.
Neprehliadnite
Čo je úlohou antikoncepcie?
Antikoncepčné tabletky asi netreba ktovieako predstavovať. No ak náhodou neviete, ide o tabletky, ktoré ženskému telu zabraňujú v počatí dieťaťa. Konkrétne látky obsiahnuté v týchto tabletkách bránia mužským spermiám v prístupe k ženskému vajíčku. Nemôžu ich tak oplodniť.
Antikoncepcia sa v rôznych podobách stala bežnou súčasťou každodenného života mnohých žien, a to ako starších, tak aj mladších. V niektorých prípadoch musia ženy tieto tabletky neskôr vysadiť, zvyčajne kvôli hormonálnym výkyvom alebo iným zdravotným komplikáciám. Niekedy však môže k problémom dochádzať aj napriek tomu, že nie sú jasne viditeľné.
Nedostatočne prebádaná oblasť
V tomto bode sa môžeme vrátiť späť k experimentu neurologičky Cariny Hellerovej. Jej účelom bolo lepšie pochopiť účinky antikoncepčných látok na ľudský mozog. Pre získanie tohto poznatku podstúpila až 75 vyšetrení magnetickou rezonanciou. Sama tento proces neoznačila ako náročný, nakoľko bola motivovaná výsledkami experimentu a úchvatných zistení, ktoré by mohli priniesť.
Hellerová zastáva názor, že v súčasnosti je výskum ženských mozgov nedostatočný, a to predovšetkým v súvislosti s neurologickými účinkami perorálnej (ústne podávanej) antikoncepcie. Z tohto dôvodu chce výsledky získané v rámci experimentu poskytnúť ďalším vedcom. Poznamenala, že hoci má antikoncepcia dlhú históriu, stále je to veľa, čo o nej nevieme.
Antikoncepčné tabletky sa začali šíriť v priebehu 60. rokov minulého storočia, pričom sa považujú za bezpečný a účinný spôsob, ako zabrániť neplánovanému či nechcenému tehotenstvu. Hellerová však poukázala na skutočnosť, že zatiaľ čo niektoré ženy pri užívaní perorálnej antikoncepcie pociťujú depresiu či úzkosť, niektorým sú takéto stavy úplne cudzie. A práve rozdielne reakcie neurologičku motivovali spraviť odvážny pokus.
Ešte predtým, ako sa pustila do desiatok magnetických rezonancií, skúšala podrobnejšie informácie o potenciálnom vplyve antikoncepcie na ženský nervový systém nájsť v rámci vedeckej komunity, resp. vo vedeckých prácach. Tých, ktoré skúmali vzťah medzi perorálnymi antikoncepčnými prostriedkami a duševným zdravím, však našla len niekoľko stoviek. To je vzhľadom na rozšírenosť antikoncepcie veľmi malé číslo.
Vplyv antikoncepcie na ženský mozog
Hellerová sa tak rozhodla, že si spraví vlastnú štúdiu, a to na vlastnom tele. Počas experimentálnej fázy podstupovala vyšetrenia magnetickou rezonanciou, a to konkrétne v troch päťtýždňových intervaloch. V prvom intervale zaznamenávala dáta pred požívaním antikoncepcie, v druhom intervale skúmala vývoj po troch mesiacoch užívania antikoncepcie, zatiaľ čo posledný interval venovala skúmaniu zmien po vysadení antikoncepcie.
A čo zistila? Hellerová a jej tím sú aktuálne v počiatočnej fáze analýzy výsledkov. Doposiaľ získané poznatky však tvrdia, že objem jej mozgu počas menštruačných cyklov mierne klesal, keď užívala antikoncepciu. Dôjsť malo aj k zhoršeniu konektivity medzi jednotlivými oblasťami mozgu.
Neurologička však zdôrazňuje, že je ešte príliš skoro na vyvodzovanie definitívnych záverov. Vedecká komunita zase upozorňuje na to, že nakoľko sa výsledky experimentu týkajú len jednej osoby, finálne zistenia bude náročné, ak nie aj nemožné zovšeobecniť. Hellerová to argumentuje tým, že výsledky použije ako cenný základ pre ďalšie štúdie zamerané na problematiku antikoncepčných látok.
