Už dlhé roky sa traduje, že ľudia vraj v bežných situáciách používajú len 10 % kapacity mozgu a ak by sme dokázali „odomknúť“ zvyšok, získali by sme výnimočné schopnosti. Znie to dobre ako námet pre film, motivačný citát alebo virálne video. Problém je, že to nie je pravda.
Mýtus o 10 % mozgu prežíva už desaťročia. Objavoval sa v knihách, reklamách aj popkultúre, často s prísľubom skrytého potenciálu. Moderná neuroveda však tento mýtus raz a navždy vyvrátila. Ako vysvetľuje MIT McGovern Institute, vedci sa zhodli, že človek používa celý mozog každý deň, hoci nie všetky oblasti sú aktívne rovnakým spôsobom v rovnakom čase.
Mozog nefunguje ako žiarovka, ktorá je buď zapnutá na 10 %, alebo na 100 %. Do celkového chodu sa zapájajú rôzne oblasti podľa toho, čo práve robíme. Či už je to čítanie, rozprávanie, chodenie, spomínanie, plánovanie alebo počúvanie hudby.
Mozog neodpočíva ani v pokoji
Jedným z dôvodov, prečo mýtus pôsobí presvedčivo, je predstava, že keď človek nič nerobí, mozog je neaktívny. V skutočnosti je aj oddych pomerne náročný proces. Mozog triedi informácie, pracuje s pamäťou, vnútornou rečou, predstavami a plánovaním.
Práve v pokoji sa aktivuje sieť oblastí, ktoré sú aktívne najmä vtedy, keď sa nesústredíme na konkrétnu vonkajšiu úlohu. Prehľad publikovaný v časopise Nature Reviews Neuroscience ukazuje, že táto sieť súvisí so spomienkami, jazykom, premýšľaním o sebe aj blúdením mysle.
Energeticky by to nedávalo zmysel
Ľudský mozog tvorí len malú časť telesnej hmotnosti, no patrí medzi energeticky najnáročnejšie orgány. Prehľad vo Frontiers in Systems Neuroscience uvádza, že mozog spotrebuje približne 20 až 25 % energie celého tela, hoci predstavuje len okolo 2 % jeho hmotnosti.
Z evolučného hľadiska by bolo zvláštne udržiavať pri živote tak energeticky drahý orgán, ak by sa reálne zapájal len na 10 %. Telo si vo všeobecnosti nemôže dovoliť dlhodobo živiť veľké nefunkčné štruktúry bez dôvodu.
Silný dôkaz prinášajú aj následky poškodenia mozgu. Keby bolo 90 % mozgu zbytočných, veľká časť úrazov, mozgových príhod alebo nádorov by nemala výrazné následky. Realita je však, ako iste viete, presne opačná. Aj relatívne malé poškodenie dôležitej oblasti môže ovplyvniť reč, zrak, pohyb, pamäť, emócie alebo schopnosť rozhodovať sa.
Skrytý potenciál existuje
To neznamená, že sa mozog nedá trénovať. Dá sa učiť, meniť, prispôsobovať a vytvárať nové spojenia. Práve neuroplasticita vysvetľuje, prečo sa človek vie naučiť jazyk, hudobný nástroj, nový šport alebo sa po niektorých zraneniach čiastočne zotaviť.
Ide však o lepšie využívanie existujúcich sietí, učenie, spánok, pozornosť, tréning a zdravý životný štýl. Mozog je to aktívny orgán, ktorý pracuje stále a mení sa podľa toho, ako ho používame.
