V posledných rokoch sa ukazuje, že mikroplasty—miniatúrne čiastočky plastu s veľkosťou niekoľko mikrometrov—sa dostávajú do nášho organizmu rôznymi spôsobmi. Tieto neviditeľné fragmenty plastu boli už objavené v srdci, krvi a teraz aj v mozgu. Niektoré štúdie naznačujú, že týždenne skonzumujeme až 5 gramov plastu, čo je hmotnosť približne jednej kreditnej karty.
Ako sa mikroplasty dostávajú do mozgu?
Výskumníci analyzovali mozgové tkanivo 15 zosnulých osôb vo veku od 33 do 100 rokov. U ôsmich z nich objavili mikroplasty v čuchovej cibuľke, časti mozgu zodpovednej za spracovanie vôní. Tento objav naznačuje, že mikroplasty môžu prenikať do mozgu cez nosovú dutinu, konkrétne cez čuchové nervy, ktoré vedú priamo do mozgu.
Okrem toho odborníci nevylučujú, že mikroplasty sa môžu do mozgu dostať aj cez krvný obeh. Po konzumácii potravín a vody obsahujúcich tieto čiastočky sa mikroplasty môžu dostať do krvi a potenciálne prekonať krvno-mozgovú bariéru, ktorá bežne chráni mozog pred škodlivými látkami.
Zdravotné riziká spojené s mikroplastami
Jedným z hlavných problémov je zloženie mikroplastov. Obsahujú rôzne chemické látky, z ktorých mnohé sú toxické a môžu narušiť hormonálnu rovnováhu v tele. To môže viesť k problémom s plodnosťou, zvýšenému riziku srdcovo-cievnych ochorení a dokonca k vzniku rakoviny. Výskumy tiež ukazujú, že mikroplasty môžu poškodzovať tkanivá a orgány.
Počas analýzy tkanív vedci identifikovali 16 rôznych plastových vlákien a častíc. Niektoré boli menšie než priemer červenej krvinky, ktorá má približne 8 mikrometrov. Najčastejšie sa vyskytujúcim materiálom bol polypropylén, bežne používaný v spotrebných výrobkoch. Ďalšie identifikované plasty zahŕňali polyamid, nylon a polyetylénvinylacetát, ktoré sa nachádzajú v širokej škále priemyselných produktov.
„Polypropylén je doslova všade—v nábytku, kobercoch, oblečení,“ poznamenal vedúci autor štúdie Dr. Thais Mauad. „Najviac sme vystavení týmto časticiam v interiéroch, pretože naše domovy sú plné plastov.“
Dr. Mary Johnsonová, výskumníčka v oblasti environmentálneho zdravia z Harvardovej univerzity, uviedla: „Vieme, že keď sú bunky v laboratóriu vystavené mikroplastom, spúšťa to zápalovú reakciu.“ Hoci sa na konkrétnej štúdii nezúčastnila, zdôrazňuje potrebu ďalšieho výskumu v tejto oblasti.
Alarmujúce množstvo mikroplastov v mozgu
Štúdia zverejnená v máji 2024 naznačuje, že mozog môže obsahovať až 20-krát vyššiu koncentráciu mikroplastov v porovnaní s inými orgánmi. Odhaduje sa, že mikroplasty môžu tvoriť až 0,5 % celkovej hmotnosti mozgu. Presné miesta, kde sa tieto čiastočky hromadia, však zatiaľ nie sú úplne známe.
Hoci úplné vyhnutie sa mikroplastom je v dnešnom svete náročné, existujú spôsoby, ako znížiť ich príjem. Odborníci odporúčajú:
- Obmedziť používanie plastových výrobkov v domácnosti.
- Uprednostňovať sklenené alebo nerezové nádoby na potraviny a nápoje.
- Vyhýbať sa balenej vode a radšej piť filtrovanú vodu z vodovodu.
- Pravidelne vetrať a čistiť domácnosť, aby sa znížila koncentrácia plastových vlákien vo vzduchu.
Objav mikroplastov v mozgu predstavuje vážnu výzvu pre vedcov aj verejnosť. Je nevyhnutné pokračovať v výskume, aby sme lepšie pochopili, ako tieto čiastočky ovplyvňujú naše zdravie a čo môžeme urobiť pre minimalizáciu rizík. Medzitým môžeme podniknúť kroky na zníženie expozície mikroplastom v našom každodennom živote.
