Európska únia (EÚ) proti obrovskému množstvu emisií v doprave bojuje viacerými spôsobmi. Od roku 2035 plánuje úplne zakázať predaj vozidiel so spaľovacím motorom, no zdá sa, že obmedzenia začnú oveľa skôr. Ako píše server TOPSPEED.sk, naprieč európskym regiónom sa má aktívne diskutovať o navýšení množstva biozložky v palivách, ktoré tankujeme na čerpacích staniciach. Problém je to najmä pre staršie autá.
Kapitoly článku:
Keď v súčasnosti navštívite čerpaciu stanicu, môžete si všimnúť, že štítok nad pumpou pre benzín uvádza označenie „E10“. To znamená, že ho z 10 % tvorí biozložka. Zložku obsahuje aj nafta, no v menšom množstve. Konkrétne v tomto prípade tvorí 7 % objemu (B7).
Do budúcna sa má ale podiel biozložky zmeniť, resp. zvýšiť, a to konkrétne pri benzíne. Do roku 2030 sa vraj má aj u nás predávať benzín s označením E15, čo znamená, že množstvo biozložky sa dvihne na 15 %. Pre novšie autá táto zmena nebude problém. Staršie modely sú však trochu iný príbeh.
Klimatické zmeny nečakajú
Doprava je bez akýchkoľvek pochýb jedným z najväčších producentov emisií CO2. Preto EÚ, ale aj mnohé ďalšie územné celky, organizácie a skupiny vymýšľajú spôsoby, ako tento dôležitý sektor pretransformovať na čo najudržateľnejší. Mnohí, vrátane EÚ, vidia odpoveď v elektrickom pohone.
Z tohto dôvodu má EÚ už od roku 2035 umožniť iba predaj vozidiel s nulovými emisiami, čo de facto znamená zánik spaľovákov. Alternatívne môžu túto podmienku spĺňať tzv. e-palivá, no ideálnym scenárom je kompletný prechod na elektromobilitu.
To ale neznamená, že sa ľady pohnú až v roku 2035. Environmentalisti pravidelne upozorňujú na priam katastrofické scenáre, ktoré môžu nastať, ak okamžite nezakročíme. A presne to sa teraz deje. Nakoľko je všetkým jasné, že do roku 2035 sa bude po cestách stále premávať mnoho spaľovákov, vzniká potreba riešiť udržateľnosť už existujúceho vozového parku.
Dvihne sa biozložka, dvihnú sa aj ceny
Jednou z možných ciest, ako docieliť efektívneho výsledku, sa zdá byť zvýšenie množstva biozložky v palivách, ktoré aktuálne tankujeme a budeme tankovať najbližšie roky. Horúcou témou v tejto oblasti je navýšenie biozložky na úroveň 13,5 %, čo by podľa odborníkov výrazne znížilo emisie cestnej dopravy.
Problémom je, že nie všetky autá si s takýmto množstvom biozložky porozumejú. Komplikácie to bude predstavovať najmä pre staršie modely, pričom pre mnohé z nich je už 10-percentný podiel vrchnou hranicou.
V skutočnosti by sa však takáto zmena dotkla všetkých motoristov. Vyšší podiel biozložky totiž znamená vyššie ceny. Christian Helmenstein z výskumného inštitútu Economica však uvádza, že zdraženie by bolo len mierne. Konkrétne do roku 2030 by sa cena benzínu mohla dvihnúť o 4 centy na liter, zatiaľ čo nafta by mohla zdražieť o 9 centov na liter.
Samozrejme, na prvý pohľad sa to síce zdá málo, no pre ľudí s obmedzeným rozpočtom, ktorí potrebujú pravidelne tankovať veľké množstvá paliva, to predstavuje značné navýšenie nákladov.
Limit za limitom
Pokiaľ hovoríme o prechode na elektromobilitu, EÚ plánuje nastavovať limity, ktoré budú musieť spĺňať nové vozidlá určené na predaj, ešte pred rokom 2035. Prvé z nich by mali byť uvedené o 10 rokov skôr čiže v roku 2025.
Konkrétne medzi rokmi 2025 až 2030 vraj budú musieť nové vozidlá produkovať o 25 % menej emisií CO2 v porovnaní s priemerom, ktorý bol nameraný v roku 2021. Medzi rokmi 2030 až 2035 sa limit dvihne na 55 %, pričom od roku 2035, ako už bolo spomenuté, budú musieť byť všetky nové osobné autá úplne bezemisné.
Problémom je, že nie všetky krajiny sa dokážu takto výraznej zmene adekvátne prispôsobiť, teda aspoň nie v stanovenom termíne. Hŕstka štátov, medzi ktorými bolo aj Slovensko, dokonca požiadalo EÚ o odklad zákazu predaja nových spaľovákov aspoň o 5 rokov.
O možnosti odkladu nedávno hovoril aj Lutz Meschke, finančný riaditeľ automobilky Porsche, paradoxne pri príležitosti predstavenia nového elektromobilu Porsche Macan. „V súčasnej dobe sa o konci spaľovacieho motora veľa diskutuje, myslím, že by sa to mohlo odložiť,“ povedal.
Meschke taktiež skritizoval rozhodnutie zrušiť dotácie na masovo vyrábané autá. Zrušenie dotácií urýchlilo dokonca aj Nemecko, ktoré figuruje ako najsilnejšia ekonomika Európy. „Musíme zistiť, ako strmá bude krivka nárastu v nadchádzajúcich rokoch. Pokiaľ nastane situácia ako teraz, teda určitá neochota kupovať elektromobily v Európe, potom sa možno dotácie vrátia,“ skonštatoval.
