V dnešnej dobe, ktorú vo veľkej miere charakterizujú klimatické hrozby, sa viaceré krajiny a integračné zoskupenia snažia minimalizovať negatívny vplyv populácie na životné prostredie rôznymi opatreniami, ktorých cieľom je čiastočná či úplna dekarbonizácia. Výnimkou v tomto prípade nie je ani Európska únia (EÚ), ktorá chce do roku 2035 priniesť kľúčovú zmenu týkajúcu sa osobnej dopravy.
Poslanci Európskeho parlamentu v stredu odhlasovali zákaz predaja nových automobilov so spaľovacím motorom od roku 2035. Ak Európska rada tento návrh schváli, znamenalo by to jeden z najsilnejších zákonov na svete, čo sa týka tejto oblasti, uvádza CNN.
Situáciu však možno viac menej považovať za vybavenú. Hlasovanie poslancov Európskeho parlamentu totiž predstavuje jeden z najdôležitejších krokov v procese zákonotvorby.
Ako píše server Živé.sk, uznesenie, ktoré spadá do balíka Fit for 55, nemá formu priameho zákazu. Stanovuje však cieľ redukovať emisie CO2 o rovných 100 %, konkrétne v porovnaní s minulým rokom, čo de facto znamená úplný zákaz predaja nových spaľovákov.
Poniektorí s uznesením nesúhlasia
Samozrejme, toto uznesenie sa stretlo aj so značnou vlnou odporu, a to aj zo strany niektorých poslancov, ktorí namiesto 100 % zákazu usilovali o menej prísnu hranicu 90 %. To by znamenalo, že jednu desatinu nových automobilov by stále mohli poháňať spaľovacie motory.
Príkladom je nemecký zákonodarca Peter Liese, ktorý novinárom povedal, že jeho skupina EPP nepodporila 100 % zákaz, a dodal, že spaľovacie vozidlá by mohli byt stále užitočné, ak by sa časom zlepšila technológia pre výrobu nízkouhlíkových syntetických palív. “Nemyslíme si, že politici by mali rozhodovať o tom, či sú najlepšou voľbou elektrické vozidlá alebo syntetické palivá. Osobne som presvedčený, že väčšina spotrebiteľov si kúpi elektromobil, ak im poskytneme potrebnú infraštruktúru, a to musíme urobiť,” povedal Liese.
Okrem toho zastáva názor, že spaľovacie motory so syntetickými palivami môžu byť v budúcnosti viac konkurencieschopné ako elektromotory. Odkazoval pritom najmä na rozvojové krajiny v Afrike a Ázii, ktoré vo veľkom nakupujú automobily práve z Európy, a ktoré v najbližších dekádach zrejme nebudú mať na takúto zmenu dostatočne uspôsobenú infraštruktúru.
Prvý náznak zo strany Európskej komisie týkajúci sa postupného vyraďovania automobilov so spaľovacím motorom prišiel ešte v auguste minulého roku. Uviedla, že na uľahčenie prechodu na elektromobily bude potrebné, aby všetkých 27 členských štátov rozšírilo nabíjaciu infraštruktúru. Jedna takáto stanica sa bude inštalovať v priemere každých 60 km. Súčasťou tohto úsilia má byť aj postupné dvíhanie minimálnych daňových sadzieb na benzín a naftu.
V skutočnosti bol tento krok zo strany EÚ len otázkou času. Automobilový priemysel na tomto území zohráva pre hospodárstvo dôležitú úlohu, nakoľko tvorí až 7 % hrubého domáceho produktu (HDP) a približne 14,6 milióna pracovných miest. Vysoký je tak aj objem emisií CO2, pod ktorý sa osobné automobily ešte v roku 2017 podpisovali až 21 %.
Podobnú stratégiu pritom zvolilo aj Spojené kráľovstvo, ktoré už nie je členom EÚ. Predaj nových spaľovákov chce zakázať do roku 2030, pričom od roku 2035 vyradí aj hybridné automobily.