Ak by Progresívne Slovensko po voľbách postavilo do čela vlády, splnenie jeho programu by stálo päť až šesť miliárd eur. Povedal to priamo predseda hnutia Michal Šimečka v relácii Politika 24 na JOJ 24. Veľkú časť týchto peňazí chce PS v prvých dvoch rokoch pokryť z eurofondov, ďalšie má hľadať v šetrení na chode štátu a v lepšom výbere daní. Vyrovnaný rozpočet hneď v prvom roku však sľúbiť nedokážu.
Šimečka hovoril o programe Tresk 2, ktorý PS predstavilo začiatkom tohto mesiaca. Nadväzuje na ekonomický plán Tresk, s ktorým hnutie prišlo vlani v septembri. Nový program má šesť priorít, od oživenia ekonomiky a zastavenia rastu dlhu cez lacnejšie energie a fungujúci štát až po rozvoj regiónov a zdravotníctvo. Odborne ho má garantovať europoslanec a bývalý predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor, s ktorým PS počíta ako s budúcim podpredsedom vlády, píše spravodajský portál agentúry TASR.
Na čo presne pôjdu všetky tie miliardy?
Najväčšiu časť nákladov majú zhltnúť projekty, na ktoré sa dajú použiť európske peniaze. Šimečka za jeden z kľúčových označil pomoc so zateplením domov, fotovoltikou alebo tepelným čerpadlom pre 250-tisíc domácností. Ľuďom by to vraj znížilo účty za energie, a keďže peniaze prídu z eurofondov, nezaťažili by štátny rozpočet. S energiami potom súvisia aj ďalšie zmeny. PS chce firmám znížiť ceny elektriny o 10 percent, súčasnú plošnú energopomoc by nahradil cielený príspevok na bývanie, čo znamená, že peniaze by dostali najmä tí, ktorí ich naozaj potrebujú. Cielenejší má byť podľa programu aj trinásty dôchodok cestovanie vlakom. Bezplatné cestovanie by platilo len mimo špičky.
PS sľubuje potom sľubuje aj štedrejšie výplaty, konkrétne to, že do konca volebného obdobia budú mať niektorí v čistom až o 5 000 eur viac, najmä vďaka nižším odvodom. Podľa príkladov z programu by si človek s minimálnou mzdou 915 eur polepšil o 445 eur ročne a človek s priemernou mzdou 1 620 eur o 472 eur ročne. Zdravotné odvody chce hnutie znížiť o dva percentuálne body a transakčnú daň postupne zrušiť.
Chcú viac šetriť na chode štátu
Druhým zdrojom peňazí má byť šetrenie samotného štátu. PS sľubuje masívne šetrenie v rozsahu 25 percent, čo by podľa Šimečku prinieslo stovky miliónov, ak nie miliardy eur. Ministerstvá by mali mať o 11 štátnych tajomníkov menej a zrušiť sa má aj 400 miest, ktoré Šimečka nazval papalášskymi. Podľa programu by zanikli dve ministerstvá a približne 20 úradov a agentúr. Spomenul potom aj pravidlo, podľa ktorého by štát nemal mať organizácie s menej ako 30 zamestnancami, takéto inštitúcie by sa jednoducho zlúčili s inými. Ich práca by zostala, no nemuseli by mať napríklad vlastné mzdové oddelenie. Veľa sa tiež údajne dá ušetriť aj na zmluvách, ktoré štát uzatvára s konzultačnými, IT či právnickými firmami.
Pomôcť potom môže aj efektívnejší výber daní, keďže v tomto smere štát podľa Šimečku stráca každý rok zhruba 2,7 miliardy eur. Príčinu vidí v novele Trestného zákona, ktorou vládna koalícia podľa jeho slov dekriminalizovala daňové úniky. Výber daní mal klesnúť aj preto, že koalícia skomplikovala DPH. Novelu chce PS zmeniť a finančnú správu vrátiť do stavu, v akom bola v roku 2023.
Z čoho Šimečka pri sume 2,7 miliardy eur vychádzal, nie je jasné. Isté však je, že štát vyberá na daniach menej, než plánoval. Podľa februárovej prognózy Inštitútu finančnej politiky chýbalo v rozpočte oproti septembrovému odhadu takmer 600 miliónov eur, z toho asi 320 miliónov na DPH. Efektívna sadzba DPH, ktorá ukazuje, koľko štát z tejto dane naozaj vyberie, klesla pod 16 percent, hoci koncom roka 2022 bola nad 18 percentami. Na rast daňových únikov upozornila aj Národná banka Slovenska.
Problém potom vidí aj Generálna prokuratúra, podľa ktorej stíhali úrady v roku 2025 za daňové trestné činy o 57 percent menej ľudí ako rok predtým, pričom obžalovaných bolo o 61 percent menej. Generálny prokurátor Maroš Žilinka pripustil, že na tom mohli mať podiel zmeny Trestného zákona, ktoré platia od augusta 2024. V marci tohto roku preto predložil predsedovi parlamentu návrh, ako postih daňových podvodov sprísniť. Vraj ale doposiaľ nebol zohľadnený.
Dlh pod 70 percent, deficit pod 3 percentami
Bez rastu ekonomiky sa podľa Šimečku nepodarí znížiť ani verejný dlh. Ak sa ekonomika hneď nenaštartuje, nepomôže žiadne šetrenie. Preto nechce ísť do vyrovnaného rozpočtu hneď v prvom roku. Každý rozpočet vrátane najbližšieho vraj bude do istej miery deficitný. PS sa zaväzuje znížiť dlh a udržať ho pod 70 percentami HDP a schodok rozpočtu postupne znížiť na tri percentá. Do kedy, Šimečka v relácii nepovedal. Konkrétny termín neuvádza ani samotný program.
Stačí sa však pozrieť na štatistiky a hneď vieme, že dosiahnuť tento cieľ nebude ani jednoduché, ani rýchle. Deficit verejných financií bol vlani 6,09 miliardy eur, teda 4,45 percenta HDP. Verejný dlh na konci roka 2025 dosiahol 83,96 miliardy eur, čo je 61,39 percenta HDP, a za rok stúpol o 6,22 miliardy eur. Aby toho nebolo málo, na budúci rok sa deficit ešte zvýši. Rozpočet na rok 2027, ktorý parlament schválil 14. októbra, počíta so schodkom 7,443 miliardy eur, teda 4,94 percenta HDP. Tento rok by mal deficit podľa aktuálneho odhadu dosiahnuť 4,37 percenta HDP. Dlh sa podľa ministerstva financií dostane na konci rozpočtového obdobia na 69,6 percenta HDP, teda tesne pod hranicu, ktorú si stanovilo PS, a to len vtedy, ak vláda v ďalších rokoch pridá ďalšie úsporné opatrenia.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že na splnenie vládnych cieľov bude v rokoch 2028 a 2029 treba nájsť ďalších 3,4 miliardy eur. Bez nich by dlh mohol v roku 2029 presiahnuť 73 percent HDP. Na to, aby sa dlh prestal zvyšovať, by musel deficit klesnúť asi na 2,5 percenta HDP.
Kamenický tvrdí, že znížia dane bohatým
Program PS má mnoho priaznivcov, ale aj odporcov. Do tej druhej skupiny patrí aj súčasný minister financií Ladislav Kamenický. Podľa neho by progresívci znížili dane milionárom na úkor seniorov a bežných rodín, pričom cielenejší trinásty dôchodok by sa mohol dotknúť až 80 percent seniorov. Stojí za zmienku, že podobnú výhradu mal Kamenický už k prvému Tresku z minulého septembra. Vtedy napísal, že dokument neobsahuje ani jedno konkrétne opatrenie a ani jedno číslo. Analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský hodnotil plán ako opatrný a skôr stredopravý. Pripomenul tiež, že audity, na ktorých PS stavalo, potrvajú najmenej rok, skôr tri, takže prvé výsledky by prišli najskôr ku koncu volebného obdobia.
Tresk 2 už konkrétne čísla obsahuje. Nezávislý prepočet jeho nákladov a prínosov však zatiaľ nikto nezverejnil.
