Európska únia žiada, aby deti mladšie ako 13 rokov nemali účet na sociálnych sieťach, respektíve aby si vlastný profil mohli založiť až od 15 rokov. Instagram, TikTok či YouTube by museli vek používateľov overovať, pričom obyčajné vyhlásenie či zaškrtnutie políčka, že máte dosť rokov, by už nestačilo. Komisia na to pripravila aplikáciu, ktorá platforme naozaj prezradí len to, či ste dosť starí, nie kto ste. Návrh je však ešte len na začiatku schvaľovania a skôr ako v roku 2028 platiť nezačne. Slovensko medzitým chystá vlastnú hranicu, a to 16 rokov.
Na väčšine sociálnych sietí dnes pri registrácii stačí zadať dátum narodenia a nikto ho nekontroluje. Dieťa, ktoré chce mať účet skôr, si tak jednoducho pridá pár rokov. Práve to chce Brusel zmeniť. Pravidlá pre veľké online platformy sa dnes v Únii riešia na dvoch úrovniach. Jednou je návrh nového európskeho nariadenia, druhou sú národné zákony, ktoré si pripravujú jednotlivé štáty, vrátane Slovenska.
Do 13 rokov bez účtu, od 15 rokov samostatne
Európska komisia 17. septembra predstavila návrh nariadenia s názvom EU KIDS Act. Skratka pochádza z anglického názvu, ktorý by sa dal voľne preložiť ako zákon o zodpovednom a dôveryhodnom digitálnom priestore. Keďže ide o nariadenie, po schválení by platilo vo všetkých členských štátoch priamo a rovnako, bez toho, aby ho bolo treba prepisovať do vlastných zákonov. Základom návrhu, ako ste už asi pochytili, sú vekové hranice. Deti mladšie ako 13 rokov by na sociálnych sieťach nesmeli mať účet a videá pre deti by mohli pozerať len cez konto, ktorý spravuje rodič. Pre deti od 13 do 15 rokov by platformy mohli ponúknuť takzvaný mini účet, ktorý by tiež spravoval rodič. Mal by obmedzené funkcie a dieťa by na ňom mohlo stráviť najviac hodinu denne. Vlastný plnohodnotný účet by si mohol založiť až 15-ročný.
Nové pravidlá by sa však netýkali len klasických sociálnych sietí. Návrh počíta aj s platformami na zdieľanie videí, online hrami, obchodmi s aplikáciami, operačnými systémami, ako aj s AI spoločníkmi a chatbotmi. Tieto služby by mali byť pre deti bezpečné už v základnom nastavení. Profily maloletých by boli súkromné, cudzí ľudia by im nemohli sami písať a platformy by museli obmedziť funkcie, pri ktorých deti trávia na mobile priveľa času. Ide napríklad o nekonečné scrollovanie, odmeny za aktivitu alebo upozornenia, ktoré chodia aj v noci. AI chatboti by mali byť pre deti predvolene vypnutí a nesmeli by sa správať tak, aby si na ne dieťa vytvorilo citovú závislosť.
Návrh potom mení aj to, kto musí čo dokazovať. Doteraz museli regulátori platformám dokázať, že porušujú pravidlá. Po novom by veľké platformy museli samy preukázať, že ich služby sú pre deti bezpečné. Za porušenie by hrozila pokuta až šesť percent z celosvetového ročného obratu. A vraj na to nebude treba nový úrad. Najväčšie platformy by kontrolovala Komisia, menšie by mali na starosti národné úrady, ktoré už dnes dohliadajú na dodržiavanie Aktu o digitálnych službách. Na Slovensku je to Rada pre mediálne služby.
Obyčajné vyhlásenie už nebude stačiť
Návrh nariadenia výslovne hovorí, že vlastné vyhlásenie o veku nestačí na splnenie pravidiel. Sociálne siete a videoplatformy by museli vek overiť pri zakladaní účtu a mohli by na to použiť len certifikované riešenie, ktoré funguje nezávisle od danej platformy. Môže to byť bezplatná aplikácia EÚ na overovanie veku alebo európska peňaženka digitálnej identity. Každá metóda musí fungovať tak, aby sa platforma dozvedela len odpoveď “áno” alebo “nie”, a nič viac. Odborne sa tomu hovorí dôkaz s nulovou znalosťou.

Aplikácia na overovanie veku je pritom už hotová. Konkrétne predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová v apríli oznámila, že je technicky pripravená. Človek si ju jednoucho stiahne potvrdí v nej svoj vek. Vraj to bude stačiť spraviť len raz. Môže to urobiť pomocou biometrického pasu alebo občianskeho preukazu, cez elektronickú identitu, cez aplikáciu banky alebo osobne, napríklad na pošte. Aplikácia si potom uloží len informáciu, že je starší ako určitý vek. Meno, dátum narodenia ani iné údaje si nebude pamätať. Keď určitá platforma neskôr o požiada o overenie, aplikácia jej pošle len potvrdenie, napríklad že používateľ má viac ako 18 rokov. Platforma sa tak nedozvie, kto to je, a banka či iný subjekt, ktorý vek na začiatku potvrdil, zase nevidí, kam človek na internete chodí. Jednotlivé overenia sa navzájom nespájajú a aplikácia si nevedie záznam o navštívených stránkach. A čo navyše, pracuje s otvoreným zdrojovým kódom, takže si ho môže ktokoľvek skontrolovať.
Komisia koncom apríla členským štátom odporučila, aby do konca tohto roka mal každý z nich k dispozícii aspoň jedno takéto riešenie. Odporúčanie však nie je záväzné. Ako prvé s Komisiou spolupracuje sedem krajín, a to Cyprus, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Taliansko a Španielsko. Overovanie môže fungovať ako samostatná aplikácia alebo ako súčasť národnej peňaženky digitálnej identity.
Prečo to treba?
Únia už dnes platformám ukladá povinnosť chrániť maloletých, a to cez Akt o digitálnych službách (DSA). Komisia k nemu v júli 2025 vydala usmernenia, v ktorých odporučila overovať vek pri pornografii, hazardných hrách a pri sociálnych sieťach tam, kde minimálny vek určuje národný zákon. Pri ostatných službách podľa nej stačilo vek odhadnúť. Dodržiavanie usmernení je však dobrovoľné, KIDS Act ich má premeniť na povinnosti, ktoré sa dajú vymáhať. Dôvody vidno aj na číslach, ktoré Komisia uvádza v návrhu. Na jar tohto roku sa v prieskume Eurobarometra pýtala viac ako 26-tisíc tínedžerov vo veku od 13 do 18 rokov a vyše 12-tisíc rodičov zo všetkých členských štátov. Deväť z desiatich dospievajúcich sa za posledné tri mesiace stretlo aspoň s jedným škodlivým alebo znepokojujúcim obsahom. Z detí vo veku od 9 do 16 rokov sa na internete cíti bezpečne len polovica. Vekové obmedzenie pritom považuje za účinné 54 percent rodičov a 45 percent tínedžerov.

Ďalší tlak prišiel od samotných štátov a európskych poslancov. V októbri minulého roku sa 25 členských štátov v takzvanej Jutskej deklarácii postavilo za overovanie veku. Európsky parlament o mesiac neskôr, 26. novembra 2025, v nezáväznom uznesení vyzval na jednotnú hranicu 16 rokov, pričom deti od 13 rokov by mohli sociálne siete používať len so súhlasom (a dohľadom) rodičov. Viaceré krajiny medzitým začali písať vlastné zákony. Grécky parlament v októbri schválil zákaz pre deti do 15 rokov, ktorý má platiť od januára 2027. Francúzsky zákon s rovnakou hranicou v auguste zastavila tamojšia ústavná rada.
Komisia však začala brzdiť národné zákony, aby v každej krajine neplatili iné pravidlá. Štáty jej musia takéto návrhy vopred oznámiť a ak Komisia pripravuje vlastnú úpravu, môže ich odložiť. Koncom októbra takto o 12 mesiacov pozdržala rakúsky návrh, ktorý chcel zakázať sociálne siete deťom do 14 rokov. Hovorca Komisie Thomas Regnier vysvetlil, že o rok odloží každý národný návrh, ktorý by sa prekrýval s budúcimi spoločnými pravidlami. Grécka a Francúzska sa to netýka, pretože im lehota uplynula ešte pred zverejnením návrhu KIDS Act. Rakúsky vicekancelár Andreas Babler napriek tomu oznámil, že krajina bude zákon ďalej pripravovať, aby mohol platiť hneď, ako sa lehota skončí.
Návrh je len na začiatku
O konečnej podobe nariadenia rozhodnú Európsky parlament a Rada EÚ, v ktorej sedia zástupcovia vlád. V Parlamente má návrh na starosti výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, pričom prvá rozprava v pléne sa konala 6. októbra. V Rade ho úradníci od októbra preberali na ôsmich celodenných stretnutiach. Írske predsedníctvo 6. novembra zhrnulo, že majú za sebou prvé posúdenie celého textu a v decembri chcú predložiť prvý kompromisný návrh. K návrhu sa do 3. decembra môže vyjadriť aj verejnosť.
Samozrejme, sú tu aj výhrady, a to od viacero štátov. Upozorňujú hlavne na ochranu súkromia detí aj dospelých, na to, že deti môžu pravidlá obísť cez VPN alebo falošné účty, a zároveň pochybujú, či budú národné nástroje na overovanie veku hotové včas. Obávajú sa aj toho, že niektorí malí poskytovatelia by mohli z európskeho trhu odísť. Komisia sama pripúšťa, že overovanie veku sa dá technicky obísť, no to hneď neznamená, že nemá zmysel. Samotný začiatok platnosti závisí od toho, ako rýchlo sa dohodnú Parlament s Radou. Právnická firma Jones Day ráta s politickou dohodou na jar 2027 a s formálnym schválením koncom roka. Nariadenie by sa začalo uplatňovať šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti, takže prvé povinnosti by platformy mali najskôr v roku 2028.
Aj Slovensko rozoberá vlastnú hranicu
Naša vláda 26. augusta schválila návrh zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu, ktorý pripravilo ministerstvo školstva. Okrem iného navrhuje, aby si deti mladšie ako 16 rokov nemohli založiť ani používať účet na sociálnej sieti. Ministerstvo na overovanie veku odporúča európsku digitálnu identitu, pričom platforma by sa mala dozvedieť len to, či daná osoba spĺňa vekovú podmienku. Poslanci návrh 6. októbra posunuli do druhého čítania, zmeny mali platiť od roku 2027. Ministerstvo však 11. novembra oznámilo, že časť o sociálnych sieťach zo zákona dočasne vyberie. Dôvodom je práve európske notifikačné konanie, v ktorom lehota na stanovisko Komisie uplynie 12. decembra. Minister Tomáš Drucker vysvetlil, že nechce, aby kvôli jednej časti čakal celý zákon. Ministerstvo pritom od vekovej hranice neustupuje a upravený návrh chce do parlamentu predložiť ešte v decembri. Zákon o radikalizácii by mohol prísť na rad na mimoriadnej schôdzi, ktorú predseda parlamentu Richard Raši zvolal na utorok 24. novembra.
Drucker zároveň hovorí, že KIDS Act podporuje, no nevie, či začne naozaj platiť o rok, o dva alebo o tri. Slovensko podľa neho nemôže čakať na budúce riešenie, ak má nástroje, ktoré môže využiť už dnes. Tento postoj chce spolu s Českom presadzovať aj na Rade EÚ.

