Európska komisia pripravuje nový zoznam služieb, ktoré podľa držiteľov práv najviac napomáhajú pirátstvu. Medzi návrhmi sa po novom objavil aj obľúbený open-source nástroj na sťahovanie videí yt-dlp, štyri veľké VPN služby a firmy, na ktorých stojí veľká časť internetu.
Európska únia patrí medzi najaktívnejších hráčov v boji proti porušovaniu autorských práv. Jedným z jej nástrojov je takzvaný Counterfeit and Piracy Watch List, teda zoznam služieb a trhovísk podozrivých z falšovania a pirátstva. Komisia ho zostavuje na základe verejnej konzultácie, do ktorej posielajú svoje podnety najmä držitelia práv. Príspevky k ďalšiemu vydaniu Komisia zverejnila 24. septembra, píše Reclaim The Net.
Zoznam, ktorý nikoho z ničoho neobviňuje
Podľa Komisie má zoznam pomenovať a opísať údajne najviac problematické online služby a trhoviská. Cieľom je motivovať prevádzkovateľov, ale aj miestne úrady a vlády, aby podnikli kroky na obmedzenie tovaru a služieb, ktoré porušujú práva duševného vlastníctva. Komisia však zároveň upozorňuje, že zoznam nepredstavuje zistenie porušenia zákona. Háčik je v tom, že nie je jasné, ako chce Komisia označiť službu za “problematickú“, ak zároveň netvrdí, že porušuje zákon.
Konzultácia k vydaniu na rok 2027 bežala tento rok od 11. júna do 21. septembra, hotový zoznam by mal vyjsť v druhom štvrťroku 2027, informuje BetaNews. Na zverejnené príspevky môže verejnosť reagovať do 28. októbra. Predchádzajúci zoznam Komisia zverejnila 22. mája 2025 spolu so správou o ochrane duševného vlastníctva v krajinách mimo EÚ. Ten vychádzal z konzultácie z roku 2024.
IFPI mieri na yt-dlp
Jeden z kľúčových podnetov poslala Medzinárodná federácia fonografického priemyslu (IFPI), ktorá zastupuje nahrávací priemysel po celom svete, podľa portálu It’s FOSS približne 8-tisíc vydavateľstiev v 70 krajinách. V podaní z 11. septembra žiada, aby Komisia na zoznam zaradila yt-dlp. Ide o program ovládaný z príkazového riadka, pomocou ktorého si môžete stiahnuť video či zvuk z YouTube a ďalších stránok. IFPI ho považuje za veľký problém pre hudobný priemysel, keďže umožňuje bez povolenia sťahovať a natrvalo ukladať hudbu a audiovizuálny obsah z licencovaných platforiem.
V podaní ho zaradila do kategórie stream ripping, teda medzi služby na “vytrhávanie“ obsahu zo streamov, spolu s webmi ako Savefrom.net či Y2mate. Paradoxne práve to, čo je na projekte tak oceňované, teda jeho otvorenosť a to, že ho spravuje komunita dobrovoľníkov, je podľa IFPI dôvod, prečo je také ťažké ho dostať pod kontrolu.
IFPI deklaruje, že projekt pôvodne založil vývojár s prezývkou „pukkandan“ a že dnes ho spravujú vývojári pod prezývkami “coletdjnz“, “bashonly“ a “Grub4K“. Podľa údajov z podania mal yt-dlp v júli tohto roku na GitHube vyše 179-tisíc hviezdičiek, približne 14 400 forkov a takmer 1 900 prispievateľov. Je napísaný prevažne v Pythone a jeho kód je uvoľnený pod licenciou The Unlicense, teda prakticky ako voľné dielo.
Tento nástroj vznikol v roku 2021 ako odnož staršieho projektu youtube-dl. Ten v októbri 2020 americká asociácia RIAA nechala stiahnuť z GitHubu s argumentom, že obchádza šifrovanie YouTube. GitHub ho však o niekoľko týždňov obnovil a zriadil fond na právnu obranu vývojárov vo výške 1 milióna dolárov (približne 895-tisíc eur).
V Nemecku zas vydavateľstvá vyhrali spor s hostingovou firmou Uberspace, ktorá prevádzkovala web youtube-dl. Podľa TorrentFreak je to však prvýkrát, čo sa yt-dlp alebo youtube-dl objavil v podaní pre európsky Watch List.
Posvietili si aj na VPN-ky
IFPI v podaní označuje za problematické aj viaceré infraštruktúrne spoločnosti, konkrétne Cloudflare, Njalla, GoDaddy a Verisign. Pri Verisigne uvádza, že ide o register domén najvyššej úrovne .com a .net. Zoznam IFPI je inak veľmi široký, obsahuje aj cyberlockery ako Mega či Rapidgator, torrentové weby 1337x a The Pirate Bay, tieňovú knižnicu Anna’s Archive či mobilné aplikácie, ale aj sociálne siete a komunikačné služby X, Discord, Telegram a Vimeo.
Federácia uvádza, že sleduje vyše 300 webov na stream ripping. Najnavštevovanejší z nich, Savefrom.net, mal od augusta 2025 do júla tohto roku podľa SimilarWeb približne 1,3 miliardy návštev.
Druhým podaním, ktoré budí rozruch, je návrh španielskej futbalovej ligy LaLiga. Tá chce, aby Komisia na zoznam zaradila štyroch poskytovateľov VPN, konkrétne NordVPN, Proton VPN, ExpressVPN a Surfshark. Podľa BetaNews je to prvýkrát, čo sa do zoznamu navrhujú VPN služby. LaLiga pritom netvrdí, že by VPN boli problémom samy osebe. Prekáža jej skôr spôsob, akým ich propagujú affiliate partneri, teda weby a influenceri, ktorí za každé predané predplatné dostanú províziu.
Tí podľa ligy píšu návody, ako cez VPN sledovať zápasy LaLigy zadarmo. VPN firmy o tom vraj vedia a slušne na tom zarábajú cez svoje partnerské programy. Takéto “návody“ zvyčajne zoradia VPN služby do rebríčka a odkazujú na ich zľavnené ponuky. Podľa ligy je to práve “zámerný marketing obchádzania“, ktorý tieto služby posúva za hranicu neutrálneho technického poskytovania. Liga však vo svojom podaní nemenuje ani neodkazuje na jediný takýto návod a ani netvrdí, že by ich písali samotné VPN firmy.
LaLiga sa pritom s VPN službami rieši aj súdnou cestou. Vo februári obchodný súd v Córdobe na jej návrh (a návrh firmy Telefónica Audiovisual Digital) nariadil predbežné opatrenia proti NordVPN a Proton VPN, ktorými mali blokovať prístup zo Španielska na IP adresy označené ligou. Súd rozhodol bez vypočutia oboch firiem. Proton VPN neskôr uviedol, že o konaní ani nevedel.
V máji však ten istý súd zamietol žiadosť ligy, aby NordVPN zaplatil pokuty za to, že príkaz neplnil. Firma argumentovala tým, že IP adresy sa menia veľmi často, niekedy v priebehu hodín.
