Európska komisia rieši kybernetický útok, ktorý viac ako desať dní narúšal fungovanie jej interných systémov. Útočníci podľa európskeho tímu pre kybernetickú bezpečnosť využili nástroj ARTEX, ktorý pomocou umelej inteligencie sám hľadá slabé miesta v cudzích sieťach. Komisia tvrdí, že väčšinu útoku zastavila a zatiaľ nenašla žiadne dôkazy, že by došlo k úniku údajov zamestnancov. Je to však už tretí vážny kybernetický incident v Komisii za tento rok.
Útočníci sa zamerali najmä na dva systémy. Prvým je Sysper, cez ktorý zamestnanci Komisie vidia výplatné pásky, žiadajú o dovolenku a zapisujú si odpracované hodiny. Druhým je MyPMO, ktorý slúži na preplácanie nákladov na zdravotnú starostlivosť. Zamestnanci tak nemohli zadávať údaje potrebné na výplatu ani žiadosti o voľno. Výplatu napokon podľa Politico dostali, no interne sa sťažovali na nedostatok informácií a celkové problémy so systémami. Komisia útok zaznamenala 22. októbra a prvé vyšetrovanie ho potvrdilo 26. októbra. Prekladateľské služby vypadli v utorok 17. novembra a Sysper sa znova zrútil o deň neskôr.
Komisia zvolala krízový orgán
Pochopiteľne, Európska komisia berie útok veľmi vážne. Zvolala na mimoriadne rokovanie Corporate Management Board, teda svoj najvyšší interný orgán na riešenie kríz, a téma sa dostala aj na stredajšie zasadnutie komisárov 18. novembra. Henna Virkkunen, komisárka pre technologickú suverenitu, o útoku informovala svojich kolegov. Hovorca Komisie Thomas Regnier uviedol, že Komisia už prijala potrebné opatrenia v reakcii na zistenú kybernetickú kampaň. Útočníci sa podľa neho zamerali na jednotlivé systémy, dotknutých ľudí Komisia v súlade so svojou bežnou praxou informovala. Na brífingu vo štvrtok doplnil, že Komisia z preventívnych dôvodov dočasne vypla viacero aplikácií, hoci väčšinu z nich už obnovila. Ako sme spomenuli, dôkazy o tom, že by unikli údaje o zamestnancoch, sa zatiaľ nenašli.
No žiaľ, ani to nie je úplne jasné. Nemenovaný úradník EÚ prezradil, že Komisia väčšinu útoku zastavila, no celý rozsah škôd zatiaľ nepozná. Systémy sa podľa neho postupne vracajú do prevádzky, na niektoré odpovede si však budeme musieť počkať. K útoku sa zatiaľ nikto neprihlásil, údaje sa neobjavili na dark webe a Komisia podľa Regniera nedostala ani žiadosť o výkupné. Regnier tiež útok nepripísal žiadnej známej skupine.
Nástroj, ktorý útočí takmer sám
Regnier potvrdil, že útočníci použili umelú inteligenciu, konkrétny nástroj však nemenoval. Podľa tímu CERT-EU, ktorý má na starosti kybernetickú bezpečnosť inštitúcií EÚ, išlo o ARTEX. CERT-EU pritom pred jeho zneužívaním varoval približne dva týždne pred zverejnením útoku. Upozornil, že keďže je nástroj voľne dostupný, útočníci ho pravdepodobne budú používať čoraz častejšie.
Pre úplnosť, ARTEX vznikol ako legitímny nástroj na penetračné testovanie, teda na overovanie bezpečnosti sietí so súhlasom ich majiteľa. Na GitHube ho 26. júla zverejnil vývojár s prezývkou Autumn-27, ktorý predtým vytvoril aj populárny čínsky nástroj ScopeSentry na mapovanie a skenovanie siete. ARTEX k nemu pridáva vrstvu umelej inteligencie. Používateľ jednoducho zadá cieľ, napríklad získať prístup k administrácii servera, a plánovací AI agent ho rozdelí na jednotlivé kroky. Ďalší agenti ich potom vykonávajú pomocou bežných bezpečnostných nástrojov a celý cyklus opakujú dovtedy, kým cieľ nesplnia.
Nástroj funguje s modelmi od Anthropicu, OpenAI aj s ďalšími jazykovými modelmi. Podľa Microsoftu dokáže s minimálnym zásahom človeka zastrešiť celý útok, od prieskumu siete až po odcudzenie dát. Po prvých správach o zneužití sa spomínaný vývojár od útokov dištancoval. Zdôraznil, že nástroj je určený len na testovanie s povolením, a oznámil, že ďalšie verzie už verejne nevydá. Kód sa však už dostal na internet, takže jeho kópie, preklady aj premenované verzie sa šíria ďalej.

ARTEX používa takmer 1 500 serverov
Spoločnosť Censys k 4. novembru našla 1 465 serverov s verejne dostupnou ovládacou konzolou ARTEX-u. Najviac ich bolo v USA (726), v Hongkongu (387) a v Číne (177). Približne 650 z nich bolo nastavených úplne rovnako, čo naznačuje, že ich niekto nasadil hromadne podľa jednej šablóny. Samozrejme, nie všetky tieto servery musia patriť útočníkom, niektoré môžu používať aj legálni testeri. Na 155 z nich, teda zhruba na desatine, však bežal aj iný nástroj, ktorý sa bežne používa pri kybernetických útokoch, napríklad Vshell, Cobalt Strike či Adaptix C2. Censys našiel aj 32 verejne prístupných priečinkov, v ktorých boli okrem iného programy na zneužitie známych zraniteľností a nástroje na ďalší postup po preniknutí do siete.
ARTEX sa pritom v posledných týždňoch spája s viacerými útokmi. Firma CrowdStrike začiatkom okótbra opísala, ako ho čínsky hovoriaca skupina použila proti juhokórejskému finančnému sektoru. Útočníci sa dostali do systému, cez ktorý si sprostredkovatelia overujú úvery v jednej banke, a do mobilného systému pre zamestnancov v inej. Microsoft ten istý mesiac informoval, že ARTEX využila aj skupina Storm-0940, ktorú spája s čínskym štátom. Pri útoku cez dodávateľa zálohovacích služieb ConnectWise sa pokúšala prihlásiť do viac ako 2 250 firemných prostredí, a to až 2 900-krát za minútu.
Tento rok už tretí incident
Ako sme už spomenuli, pre Komisiu toto nie je prvý útok, ktorý musela v tomto roku riešiť. Koncom januára jej tím CERT-EU odhalil prienik do systému na správu služobných mobilných telefónov. Komisia ho zastavila do deviatich hodín, útočníci sa však mohli dostať k menám a telefónnym číslam niektorých zamestnancov. Samotné telefóny napadnuté neboli. V marci nasledoval útok na cloudovú infraštruktúru Amazonu, na ktorej bežia weby na portáli Europa.eu. Útočníci podľa CERT-EU získali prístupový kľúč k cloudovému účtu Komisie a odniesli si desaťtisíce súborov vrátane mien, používateľských mien a e-mailových adries. Zasiahnuté boli weby až 71 klientov tejto hostingovej služby, teda 42 útvarov Komisie a najmenej 29 ďalších inštitúcií EÚ.
Aktuálny útok sa od tých predchádzajúcich líši v tom, že na viac ako desať dní ochromil systémy, ktoré zamestnanci Komisie používajú každý deň. Komisia teraz zisťuje, či útočníci odniesli aj nejaké údaje.

