Od štvrtka 1. októbra si čerpacie stanice nesmú na liter benzínu či nafty pripočítať viac ako 10 centov marže. Vláda tak chce zmierniť dosah vysokých cien palív. Prvý deň regulácie však ukázal, že veľké zlacnenie sa nekoná. Na jednej z bratislavských púmp klesli ceny o 3 až 4 centy. Analytici upozorňujú, že marža tvorí len malú časť ceny.
Strop na maržu zaviedlo Ministerstvo financií SR vyhláškou, ktorú zverejnilo v Zbierke zákonov koncom septembra. Rezort tak reagoval na rozhodnutie vlády, ktorá prijala opatrenia pre napätú situáciu na európskom trhu s palivami, respektíve pre ich vysoké ceny. Podľa ministerstva vyhlášku vopred konzultovalo so zástupcami sektora, ktorí pokrývajú viac ako 85 percent trhu.
Je dôležité zdôrazniť, že štát neurčil pevnú cenu paliva. Čerpacie stanice môžu naďalej zohľadňovať, za koľko palivo nakúpia. Najvyššia cena za liter sa podľa vyhlášky vypočíta ako súčet nákupnej ceny, spotrebnej dane, poplatku za núdzové zásoby a maximálnej hrubej marže 10 centov.
Tých 10 centov pritom nie je čistý zisk pumpy. Z hrubej marže musí čerpacia stanica zaplatiť aj prevádzku, teda energie, mzdy, dopravu paliva či nájom. Strop sa týka bežného benzínu a nafty, ktoré tankuje väčšina vodičov. Prémiové palivá s vyšším obsahom aditív sú z neho vyňaté.
Ako sa ceny pohli v skutočnosti
Ako regulácia vyzerá v reálnom svete, ukazuje čerpacia stanica v bratislavskom Starom Meste. Ako píše STVR, vo štvrtok tam liter benzínu stál 1,83 eura a nafta 1,95 eura. Oproti stredajšej návšteve tej istej pumpy bola nafta lacnejšia zhruba o 4 centy a benzín o 3 centy.
Vodičom sa ani po zásahu štátu ceny nezdajú prijateľné. Jeden z oslovených šoférov ich označil za stále príliš vysoké.
Expert tvrdí, že na zlacnenie nie je veľa miesta
Expert na energie Andrej Lednár upozorňuje, že samotný strop na marže bude mať na konečnú cenu palív len obmedzený vplyv. Podľa neho sa prejaví najmä na drahších čerpacích staniciach, hlavne pri diaľniciach. Menší dodávatelia a menšie pumpy majú dnes podľa Lednára marže na hranici prežitia, takže tam priestoru na zlacnenie tam nie je veľa. Práve menšie stanice, ktoré už pracovali s nízkymi maržami, môže regulácia zasiahnuť najviac.
V praxi to znamená, že kde marže boli vysoko nad 10 centami, ceny môžu klesnúť viac. Kde sa marža už teraz pohybovala okolo tejto hranice, zmenu takmer nepocítite.
Na vysoké ceny palív pritom upozorňuje aj združenie cestných dopravcov ČESMAD Slovakia. Slovenská nákladná doprava spotrebuje ročne približne 1 miliardu litrov nafty. Keď nafta zdražie, premietne sa to do nákladov na prepravu tovaru a nakoniec aj do cien v obchodoch.
Lacnejšie vlaky, autobusy aj MHD
Strop na marže nie je jediným opatrením, ktoré vláda prijala v súvislosti s drahými palivami. Od štvrtka platí aj polovičné cestovné vo vnútroštátnych vlakoch 2. triedy. Od 12. októbra zlacnie o polovicu aj autobusová doprava a MHD. Všetky opatrenia majú zatiaľ platiť 30 dní, potom ich vláda prehodnotí.
Pri autobusoch a MHD sa zľava týka plne platiacich cestujúcich vo všetkých prímestských autobusoch, ktoré objednávajú samosprávne kraje, a v MHD v Bratislave, Košiciach, Prešove, Žiline, Banskej Bystrici, Nitre, Trenčíne a Trnave.
Kto už dnes cestuje so zľavneným lístkom, toho sa opatrenie netýka. Výpadok tržieb vo výške takmer 12,85 milióna eur štát krajom a mestám nahradí dotáciou.
Prečo autobusy a MHD zlacnejú až o 11 dní neskôr ako vlaky? Podľa ministra dopravy Jozefa Ráža to technicky nedokázali skôr nastaviť odbavovacie systémy autobusových dopravcov, ktorí sami navrhli termín 12. októbra.
Fico tvrdí, že nižšie dane by nepomohli
Premiér Robert Fico (Smer-SD) odmieta, že by riešením bolo znižovanie spotrebnej dane alebo DPH. Podľa neho iné krajiny takto minuli stovky miliónov, možno aj miliardy eur bez akéhokoľvek efektu a teraz sa po zrušení týchto krokov opäť vracajú k rôznym opatreniam.
Slovensko sa podľa premiéra rozhodlo ísť vlastnou cestou. Fico zároveň oznámil, že pre vysoké ceny palív bude žiadať samit lídrov Európskej únie.
