Ministerstvo dopravy očakáva, že nové vedenie Slovenskej pošty dôkladne preverí svoje hospodárenie a zastaví jeho nepriaznivý vývoj. Zároveň však upozorňuje, že o zatváraní pobočiek, prepúšťaní či celej transformácii rozhoduje predstavenstvo pošty, nie rezort. Nový generálny riaditeľ Norbert Polievka má svoju víziu predstaviť poslancom v utorok 10. novembra, minister Jozef Ráž však na rokovanie výboru nepríde.
Štátna pošta je už takmer dva mesiace pod novým vedením. Ministerstvo dopravy, ktoré je jej jediným akcionárom, pre TASR uviedlo, že od neho čaká konštruktívny prístup, dôslednú analýzu hospodárenia a opatrenia, ktoré zastavia jeho zhoršovanie. Všetky zámery vedenia by podľa rezortu mali vychádzať z transparentných podkladov, pričom pošta by ich mala vopred prerokovať so samosprávami a s ďalšími dotknutými stranami. Ministerstvo to uviedlo v súvislosti s transformáciou pošty, ktorej súčasťou je aj zatváranie pobočiek a prepúšťanie zamestnancov.
Rezort zároveň tvrdí, že transformácia, personálne otázky aj hospodárenie pošty patria podľa Obchodného zákonníka výlučne do právomoci jej predstavenstva, ministerstvo do nich zasahovať nemôže. Pri zmenách v sieti pobočiek sa zas spolieha na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ÚRSO), ktorého zákonné kompetencie vraj plne rešpektuje. Práve tento úrad musí schváliť zrušenie každej pobočky. Pri posudzovaní sleduje najmä to, či ľudia budú mať po zatvorení stále prístup k základným poštovým službám. Pravidlá totiž hovoria, že najbližšia pošta by mala byť najviac desať kilometrov od obývaného miesta s aspoň 25 obyvateľmi. Pošta musí byť aj v každej obci, ktorá má viac ako 2 500 obyvateľov, ak má jej spádová oblasť viac ako 3 500 ľudí. Presný počet pobočiek však na rozdiel od Česka zákon neurčuje.
Minister na výbor nepríde
Víziu pošty sa majú poslanci dozvedieť v utorok 10. novembra na Výbore Národnej rady SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Schôdzu zvolal na 12:00 jeho podpredseda Igor Janckulík z opozičného KDH, ktorý pozval nového generálneho riaditeľa Norberta Polievku aj ministra dopravy Jozefa Ráža, nominanta Smeru-SD. Medzi pozvanými je aj podpredseda regulačného úradu Ján Fľak. Ráž sa však podľa ministerstva rokovania nezúčastní, pretože v ten deň rokuje česká a slovenská vláda. Rezort sa posťažoval, že výbory sa pravidelne zvolávajú v čase, keď má minister vopred verejne známy iný program. Do budúcnosti by preto privítal, keby sa schôdze zvolávali s dostatočným predstihom. Na výbore namiesto ministra budú vedúci predstavitelia rezortu.
Nový šéf prišiel od cestárov
Norbert Polievka vedie Slovenskú poštu od 17. septembra, keď sa stal predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom. Prišiel z čela Slovenskej správy ciest, no poštu pozná dobre. Podľa ministerstva v nej strávil 26 rokov a prešiel cestu od radového zamestnanca až po člena predstavenstva.
Jeho predchodca, Vladislav Kupka, odišiel po troch rokoch vo funkcii na vlastnú žiadosť. Podľa hovorkyne pošty usúdil, že už nemá dostatočný priestor pokračovať v zmenách takým spôsobom a tempom, aké sú na stabilizáciu firmy potrebné. Spolu s ním skončila aj podpredsedníčka predstavenstva Melinda Burdanová. Nové vedenie pri nástupe uviedlo, že o prioritách a ďalšom smerovaní bude hovoriť, až keď sa zoznámi so stavom spoločnosti.
Opozícia tvrdí, že sa zatiaľ nič nezmenilo
Janckulík je voči novému vedeniu pomerne kritický. Polievka vraj zatiaľ nepredstavil víziu ani konkrétne kroky, ktorými chce problémy riešiť. Prepúšťanie pokračuje, doručovatelia majú čoraz väčšie rajóny a sťažnosti na správanie stredného manažmentu nie a nie ustať. Nezlepšili sa ani platy, pričom niektorým zamestnancom musí pošta mzdu stále dorovnávať do výšky minimálnej mzdy.
KDH sa pritom poštou zaoberá dlhšie. Hnutie údajne počas leta dostalo stovky podnetov od zamestnancov, ktorí sa sťažovali na nedostatok ľudí, preťaženie, nízke mzdy či tlak na predaj doplnkového tovaru. Preto podalo podnet na Národný inšpektorát práce a vyžiadalo si údaje o platoch a odmenách vedenia. Odchod Kupku bol vraj prvý krok, ktorý však nesmie uzavrieť otázky hospodárenia, rušenia pobočiek ani veľkých projektov. Návrh na audit pošty koaliční poslanci nepodporili.
Pre kontext, Slovenská pošta mala pred rokom vážne problémy. Najvyšší kontrolný úrad v októbri 2025 upozornil, že jej celková strata ku koncu roka predtým dosiahla takmer 66,5 milióna eur a priblížila sa k tretine základného imania. Pošta mala vtedy štyri nesplatené úvery za 51,5 milióna eur. Navyše nedodržala niektoré podmienky z úverových zmlúv, takže banky mohli žiadať okamžité splatenie viac ako 33 miliónov eur, od čoho však dočasne upustili. Podľa NKÚ je na vine aj to, že univerzálna poštová služba je u nás rozsiahlejšia, než požaduje Európska únia, pričom za roky 2021 až 2024 na nej pošta prerobila takmer 35 miliónov eur. Z tohto dôvodu pošta rapídne urýchlila transformáciu. Z jej 1 317 pobočiek je viac ako tisíc stratových, keďže ľudia chodia na poštu o 30 percent menej ako pred desiatimi rokmi. Objem práce na jedného zamestnanca od roku 2018 klesol približne o polovicu, no priemerná mzda za ten istý čas stúpla o viac ako 60 percent.
Licencia by pošte pritom umožňovala mať len 852 pobočiek. Vlani pošta zatvorila 45 pobočiek v okresných a krajských mestách. Tento rok ich do polovice augusta pribudlo ďalších 41, najmä v malých obciach. Celá transformácia má skončiť v roku 2028, keď chce byť pošta opäť v zisku. Až tisíc pobočiek môže dovtedy prejsť pod iných prevádzkovateľov, napríklad obce alebo obchody v rámci modelu maláPOŠTA. Pošta tiež tvrdí, že až 90 percent služieb dnes vybavíte priamo u doručovateľa.
Čísla sa zlepšujú, rezort je však stále nespokojný
Pošta sama pritom tvrdí, že situácia sa postupne zlepšuje. Za minulý rok plánovala stratu 25 miliónov eur, nakoniec skončila v mínuse 1,7 milióna eur, čo bol jej najlepší výsledok za šesť rokov. Prvý polrok 2026 už podľa vlastných slov uzavrela v zisku a v zisku bola aj ku koncu augusta. Presnú sumu však nezverejnila. Ministerstvo teda hovorí o negatívnom vývoji hospodárenia, ktorý treba zastaviť, avšak neukázalo čísla, z ktorých vychádza.
Medzičasom pritom neklesá len počet pobočiek, ale aj počet zamestnancov. Kým koncom roka 2021 mala pošta v priemere vyše 12-tisíc ľudí, koncom roka 2025 ich bolo 9 751, teda takmer o pätinu menej. Pošta tvrdí, že stavia najmä na prirodzených odchodoch, nepredlžovaní zmlúv na dobu určitú a dohodách. Hromadné prepúšťanie vylučuje, teda aspoň zatiaľ. K otázke miezd uvádza, že od januára 2024 stúpli v dvoch krokoch o 120 eur a od januára 2027 je dohodnuté ďalšie zvýšenie o 100 eur.
