Fotografie, hlasové správy či staré konverzácie sú pre mnohých ľudí jednou z posledných možností, ako sa vrátiť k spomienkam na zosnulého blízkeho. Umelá inteligencia však dnes dokáže zájsť výrazne ďalej, a to až do takej miery, ktorá znepokojuje aj odborníkov. Z dostatočného množstva osobných dát môže vytvoriť digitálnu napodobeninu človeka, ktorá vedie nové rozhovory aj po jeho smrti.
Na jeden z takýchto prípadov upozornil slovinský denník Dnevnik s odvolaním sa na reportáž amerického The Washington Post. Žena po náhlej smrti svojej matky vytvorila takzvaného griefbota, teda četbota určeného na simulovanie komunikácie so zosnulým človekom.
AI naučila, ako komunikovala jej matka
Do systému vložila veľké množstvo materiálov, ktoré po matke zostali. Išlo o e-maily, SMS správy, listy aj prepisy hlasových nahrávok. Umelá inteligencia z nich dokáže analyzovať používané slová, typické formulácie či štýl komunikácie a následne generovať odpovede, ktoré tento spôsob vyjadrovania napodobňujú.
Žena tak mohla svojej digitálnej „matke“ písať správy a dostávať nové odpovede. Spočiatku jej to podľa reportáže pomáhalo. Mala pocit, že môže povedať veci, ktoré pred nečakanou smrťou nestihla, a postupne sa so stratou vyrovnať. Podobný princíp pritom už využívajú aj komerčné služby. Ako sme už informovali, aplikácia 2wai napríklad umožňuje vytvárať AI avatarov ľudí a komunikovať s nimi aj po ich smrti.
Smútenie môže aj skomplikovať
Četbot nie je zosnulý človek a ani jeho dokonalejšia digitálna kópia. Generuje nové vety na základe dát, ktoré dostal, takže môže povedať aj niečo, čo by skutočný človek nikdy nevyslovil. Výskumníci preto upozorňujú, že pri podobných systémoch zatiaľ nevieme spoľahlivo určiť, komu a za akých okolností môžu pri smútení pomáhať a kedy už začnú proces prijatia straty komplikovať.
Rizikom môže byť najmä vytvorenie silnej emocionálnej závislosti. Ak človek namiesto postupného prijatia smrti pokračuje každý deň v nových rozhovoroch s digitálnou napodobeninou zosnulého, môže byť preňho ťažšie prispôsobiť sa realite bez tejto osoby. Zároveň môže takáto komunikácia postupne nahrádzať vzťahy a podporu od živých ľudí.
Kto môže rozhodnúť o digitálnom klone?
Na vytvorenie presvedčivého modelu môžu byť použité súkromné správy, fotografie, nahrávky či ďalšie citlivé údaje človeka, ktorý na takéto použitie svojich dát nikdy nedal súhlas. Po jeho smrti už navyše nemá možnosť ovplyvniť, čo bude digitálna verzia hovoriť a komu bude dostupná.
Takzvaný digitálny posmrtný život pritom už nie je iba námetom zo seriálu Black Mirror. Výskumníci dnes hovoria o samostatnej oblasti technológií, pričom na trhu vznikajú platené služby, ktoré umožňujú zachovať hlas, spomienky alebo vytvoriť konverzačného avatara človeka. Novšie odborné práce pripúšťajú, že takéto nástroje môžu mať pri vhodnom používaní podporný účinok, zároveň však upozorňujú na nedostatok dlhodobého výskumu, ochranu súkromia, súhlas zosnulého aj riziko komerčného zneužitia ľudí v mimoriadne zraniteľnom období.
