Slovensko za posledné roky výrazne zvýšilo dane, zaviedlo nové odvody a prijalo tri konsolidačné balíky. Štát skutočne vyberá viac peňazí, no výsledok, ktorý by občania očakávali, zatiaľ nevidno. Ekonomika rastie veľmi pomaly a verejný dlh smeruje k ďalšiemu rekordu.
Najnovšie čísla Štatistického úradu ukazujú, že slovenské hospodárstvo v druhom štvrťroku 2026 medziročne vzrástlo iba o 0,8 percenta. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku pridalo po sezónnom očistení len 0,2 percenta. Rast pod jedným percentom tak Slovensko zaznamenalo už šiesty štvrťrok za sebou.
Pred podobným problémom sme upozorňovali už koncom roka 2024. Vysoké deficity vtedy prinášali čoraz väčší dlh, no hospodársky rast začínal slabnúť. O necelé dva roky neskôr je tento nepomer ešte viditeľnejší.
Štát vyberá viac, ekonomika však nerastie
Príjmy verejných financií sa v prvom polroku medziročne zvýšili o 6,8 percenta. Pomohla vyššia DPH aj opatrenia z predchádzajúcich konsolidačných balíkov. Najvyšší kontrolný úrad však upozorňuje, že ani po troch kolách ozdravovania rozpočtu nevidno silnejší hospodársky rast, pokles hrubého dlhu ani zásadné zlepšenie dlhodobo problémových oblastí. Slabé sú najmä investície a priemysel. Štatistický úrad v druhom štvrťroku zaznamenal pokles investičnej aktivity, pričom Národná banka Slovenska opísala priemysel ako odvetvie, ktoré stagnuje pod tlakom slabej konkurencieschopnosti a neistého zahraničného prostredia.
Výhľad na celý rok preto nie je výrazne lepší. Európska komisia očakáva rast slovenského HDP o 0,8 percenta. Letná prognóza NBS bola ešte opatrnejšia a počítala dokonca iba s 0,5-percentným rastom.
Slabší výkon hospodárstva zároveň komplikuje samotnú konsolidáciu. Keď ekonomika rastie pomaly, pomalšie rastú aj daňové príjmy. RRZ momentálne odhaduje deficit za rok 2026 na 4,4 percenta HDP, približne 6,3 miliardy eur. To je o viac než 400 miliónov eur horší výsledok, než s akým počíta schválený rozpočet.
Budúcnosť bude náročná
Verejný dlh dosiahol na konci roka 2025 už 61,4 percenta HDP. Do konca tohto roka sa môže podľa Európskej komisie dostať na 63,7 percenta, čo Najvyšší kontrolný úrad prepočítal približne na 92 miliárd eur. Rastie aj cena samotného zadlženia. Len počas prvého polroka 2026 išlo na obsluhu štátneho dlhu viac než 1,4 miliardy eur. Medziročne to teda predstavuje nárast približne o 390 miliónov eur. Peniaze minuté na úroky navyše nemožno použiť na investície, školy, nemocnice alebo znižovanie existujúcich daní.
RRZ odhaduje, že bez ďalších opatrení deficit od roku 2027 opäť prekročí päť percent HDP a do roku 2029 môže stúpnuť na 5,7 percenta. Dlh by sa v takom scenári dostal približne na 74 percent HDP.
