Ruská štátna tlačová agentúra TASS už nie je členom Európskej aliancie tlačových agentúr (EANA). V piatok o tom rozhodlo valné zhromaždenie aliancie na Cypre, pričom za vylúčenie hlasovalo 19 z 20 prítomných agentúr. Členstvo mala TASS pozastavené od februára 2022, no dva predchádzajúce pokusy o jej vylúčenie neprešli. Rozhodnutie prichádza len krátko po tom, čo v Rusku po viac ako 30 rokoch skončil jeden z posledných nezávislých denníkov, Novaja gazeta.
Valné zhromaždenie EANA sa v piatok 13. novembra zišlo v cyperskej Larnake. Návrh na vylúčenie TASS podala ukrajinská národná agentúra Ukrinform a delegáti o ňom hlasovali tajne. Z 20 prítomných agentúr ho podporilo 19, jedna sa zdržala. Proti nebol nikto. Návrh tak získal 95 percent hlasov, hoci na vylúčenie stačili tri štvrtiny, teda 15 hlasov.
Generálny riaditeľ Českej tlačovej kancelárie Jaroslav Kábele, ktorý bol na rokovaní v Larnake, podľa Pravdy povedal, že EANA týmto rozhodnutím potvrdila, aké dôležité sú pre ňu sloboda tlače, nezávislosť tlačových agentúr a nestranné a dôveryhodné informácie. Ruská agentúra mala pred hlasovaním možnosť vysvetliť svoje stanovisko, no nevyužila ju. Generálny tajomník EANA Alexandru Giboi upozornil, že pri predchádzajúcich hlasovaniach sa TASS vyjadrila, tentoraz na ponuku vôbec nereagovala.
Hlavná štátna agentúra Ruska
TASS patrí k najznámejším ruským médiám, pričom jej história sa začala písať ešte v roku 1904, keď vznikla Petrohradská telegrafná agentúra. Od roku 1925 fungovala ako Telegrafná agentúra Sovietskeho zväzu, teda pod skratkou TASS, ktorú pozná väčšina ľudí. Po rozpade Sovietskeho zväzu, presnejšie v roku 1992, sa premenovala na ITAR-TASS a od októbra 2014 opäť používa len pôvodný názov.
Zakladateľom agentúry je ruská vláda. Sama TASS sa označuje za hlavnú štátnu agentúru krajiny. Podľa vlastných údajov z roku 2024 má 64 pobočiek v ruských regiónoch, 62 kancelárií v 57 krajinách a viac ako 1 700 zamestnancov. Od júla 2023 ju vedie Andrej Kondrašov, ktorý v roku 2018 robil hovorcu volebného štábu Vladimira Putina.
STOP-ku dostala hneď po invázii
Problémy TASS v aliancii sa začali len tri dni po tom, ako Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. Predstavenstvo EANA 27. februára 2022 jednomyseľne rozhodlo, že jej členstvo okamžite pozastaví. Zdôvodnilo to tým, že pre nové pravidlá ruskej vlády pre médiá nemôže TASS prinášať nestranné správy, čo je v rozpore s poslaním aliancie. O tom, či ju aj vylúči, malo rozhodnúť valné zhromaždenie. To však dlho nenašlo dostatočnú väčšinu. Na mimoriadnom zasadnutí v Sarajeve, ktoré sa konalo v máji 2022, delegáti pozastavenie potvrdili, no za vylúčenie bolo len šesť agentúr. Druhý pokus prišiel v septembri 2023 v Paríži, kde návrh Ukrinformu podporilo 14 agentúr, 11 bolo proti a štyri sa zdržali. Väčšina prítomných síce bola za vylúčenie, no neboli to potrebné tri štvrtiny. Z 29 prítomných agentúr by ich muselo hlasovať za aspoň 22.
Vylúčenie TASS dlhodobo presadzovala poľská PAP, ktorá to navrhla už koncom februára 2022. Jej predseda Wojciech Surmacz po neúspešnom hlasovaní prehlásil, že sa nevzdajú a spolu s Ukrinformom budú pokračovať vo sovjej inciatíve. PAP zároveň overovala tvrdenia, ktoré na rokovaniach zazneli zo strany TASS. Prvý zástupca generálneho riaditeľa TASS Michail Gusman napríklad v Sarajeve tvrdil, že rokoval s americkým, poľským a nemeckým veľvyslancom v Moskve. Americká strana aj poľský veľvyslanec to popreli. Podľa Surmacza takmer nič z toho, čo Gusman v Sarajeve povedal, nebola pravda.
EANA pritom nie je prvá profesijná organizácia, ktorá tento rok vylúčila ruského člena. Medzinárodná federácia novinárov (IFJ) začiatkom mája na svojom kongrese definitívne vylúčila Zväz novinárov Ruska. Dôvodom bolo, že zväz si v roku 2022 otvoril pobočky v okupovaných častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti Ukrajiny. Ricardo Gutiérrez, generálny tajomník Európskej federácie novinárov, povedal, že rozhodnutie prešlo s drvivou podporou a je konečné. Ruský zväz o ňom informoval 8. mája a v reakcii uviedol, že to neľutuje.
Treba zdôrazniť, že vylúčenie z aliancie je rozhodnutím samotných agentúr, nie politikov. Európska únia však voči ruským štátnym médiám od roku 2022 postupuje aj sankciami. Zákaz vysielania a šírenia v únii sa dnes týka 27 médií, ktoré Rada EÚ označuje za nástroje kremeľskej dezinformácie. Patria medzi ne napríklad RT, Sputnik, RIA Novosti, Izvestija, Rossijskaja gazeta či televízie Pervyj kanal a Rossija 1. Agentúra TASS na tomto zozname nie je.
Rusko na sankcie odpovedá v podstate rovnakým kalibrom. Napríklad minulý rok v lete zablokovalo prístup k webom 15 médií z členských štátov únie ako odvetu za to, že EÚ vo februári toho roku obmedzila ďalších osem ruských médií.
Pre úplnosť, EANA vznikla v roku 1956 a združuje popredné európske tlačové agentúry. Podporuje ich spoluprácu, nezávislosť a slobodu médií a chráni ich spoločné záujmy. Jej členom je aj slovenská TASR, ktorá v roku 2016 v Bratislave hostila výročnú konferenciu a valné zhromaždenie aliancie. Ukrinform je členom od roku 1995. Počet členov sa ani po vylúčení TASS nezmenil, teda zostáva na 33. Aliancia totiž prijala nového člena, a to litovskú agentúru ELTA.
Z Ruska miznú nezávislé médiá
Mnohých asi neprekvapí, že štát má v Rusku hlavné médiá úplne pod kontrolou. Nezávislé redakcie režim prezidenta Vladimira Putina zlikvidoval alebo vytlačil do exilu, niektorí novinári dokonca skončili za mrežami. Organizácia Reportéri bez hraníc evidovala v Rusku k dnešnému dňu 36 zadržaných novinárov a 14 ďalších pracovníkov médií. V rebríčku slobody tlače na rok 2026 je Rusko na 172. mieste zo 180 krajín. Pre porovnanie, Slovensko je na 37. mieste.
Represie, ako sme už spomenuli, sa zosilnili po začiatku invázie na Ukrajinu. V Rusku nie je dovolené ani nazvať vojnu vojnou, médiá o nej stále musia písať ako o „špeciálnej vojenskej operácii“. Najnovšou obeťou vládneho nátlaku je denník Novaja gazeta, ktorý vznikol v roku 1993 a preslávil sa vyšetrovaním korupcie či porušovania ľudských práv v Čečensku. Jeho šéfredaktor Dmitrij Muratov získal v roku 2021 Nobelovu cenu za mier. Za čas existencie novín zavraždili šiestich novinárov a zamestnancov denníka, medzi nimi aj Annu Politkovskú, ktorú zastrelili v októbri 2006.
Po invázii na Ukrajinu noviny zastavili tlačené vydanie a neskôr prišli o licenciu. Časť novinárov preto založila v exile Novaju gazetu Evropa. V septembri tohto roku zaradilo ruské ministerstvo spravodlivosti Novaju gazetu na zoznam takzvaných zahraničných agentov. Banky následne prestali spracúvať dary od čitateľov, ktoré boli jedným z posledných zdrojov peňazí. Redakcia 30. októbra oznámila, že končí, pretože ju k tomu prinútili ruské úrady a tajné služby. Poslednú poradu mala v pondelok 9. novembra, potom vypratala kancelárie.
