Slovensko pomaly finišuje s plnením kľúčových úloh z európskeho plánu obnovy. Čas sa však neúprosne kráti a hoci by sme mali zvládnuť väčšinu naplánovaných reforiem, štátna kasa môže napokon prísť o veľmi dôležité milióny eur. Priznal to priamo minister školstva Tomáš Drucker, ktorý je zároveň poverený vedením agendy plánu obnovy a znalostnej ekonomiky.
Čas je len do konca augusta
Všetky stanovené míľniky a investičné ciele musíme uzavrieť najneskôr do 31. augusta, upozorňuje spravodajský portál agentúry TASR. Na rokovaní vládneho kabinetu preto padla jasná výzva, ktorá bola adresovaný všetkým ministrom. Drucker ich požiadal, aby záverečné dva týždne brali mimoriadne vážne a fungovali v krízovom tempe, aby sa všetko potrebné stihlo dokončiť.
Pri niektorých investičných projektoch totiž hrozí, že tesne nedosiahneme požadované čísla a koeficienty. V takom prípade nám hrozia sankcie a strata miliónov eur. Podľa ministra však ide o menšie straty, pričom tie najdôležitejšie strategické projekty, ako sú nemocnice, záchranné služby či hlavné reformy, by sme mali dotiahnuť do úspešného konca.
Okrem samotného čerpania peňazí sa vynárajú aj otázky okolo ďalšieho fungovania inštitúcie, ktorá dohliada na plán obnovy. Drucker uviedol, že diskusia o budúcnosti celého úradu je naplánovaná až na záver tohto roka. Zároveň poprel akékoľvek zákulisné informácie o tom, že by ho mal v blízkom čase niekto na čele tohto úradu vystriedať.
Rozdiel sa zaplatí z našich daní
Keby Slovensko nestihlo splniť stanovené míľniky, rozhodne by nešlo len o formálnu administratívnu chybičku, ale o veľmi reálne a tvrdé dopady, hlavne finančné.
Pre tých, čo nevedia, plán obnovy funguje na prísnom princípe plnenia cieľov. Európska komisia neposiela peniaze za to, že sa niečo stavia, ale až vtedy, keď je výsledok hotový a odovzdaný. Ak niektoré investície nedotiahneme včas do konca, Brusel platby jednoducho skráti, pozastaví alebo nám naúčtuje sankcie.
To by v prvom rade znamenalo obrovskú dieru v štátnom rozpočte. Všetky rozbehnuté stavby, rekonštrukcie nemocníc, nákupy nových sanitiek či digitalizáciu úradov by sme jednoducho museli zaplatiť z vlastného vrecka (z našich daní), čo by v čase konsolidácie rozhodne nebol radostný, ak vôbec možný scenár. Štátna kasa by totiž musela náhle nájsť stovky miliónov eur na dofinancovanie projektov.
Rizikom je tiež zastavenie alebo nedokončenie kľúčových projektov. Ak štát nedokáže výpadok európskych peňazí rýchlo pokryť, hrozí, že niektoré modernizácie zostanú stáť de facto na polceste. Výsledkom by boli rozostavané projekty, odložené dodávky zdravotníckej techniky či nedotiahnuté vzdelávacie reformy. My, teda bežní ľudia, by sme tak prišli o moderné služby a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, na ktoré už aj tak čakáme celkom dlho.
V neposlednom rade netreba zabúdať na reputáciu, respektíve reputačné škody. Zlyhanie pri čerpaní by vyslalo veľmi zlý signál nielen smerom k Bruselu, ale aj smerom k zahraničným investorom. Ukázalo by to totiž, že štát nedokáže efektívne manažovať veľké investičné projekty a plniť vlastné záväzky v stanovených lehotách. Takáto vizitka potom citeľne oslabuje našu vyjednávaciu pozíciu pri budúcich rokovaniach o ďalších európskych fondoch a dotáciách.
