Zamestnanci v ťažkých a zdraviu škodlivých odvetviach, ako sú baníci, hutníci či robotníci vo fabrikách, si na skorší odchod do dôchodku budú musieť ešte počkať. Hoci sa o úprave pravidiel pre fyzicky náročné zamestnania diskutuje vo veľkom, rokovania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR s Európskou komisiou zatiaľ nepriniesli žiadny konkrétny posun. Rezort nateraz stále čaká na oficiálne stanovisko z Bruselu, ktoré je kľúčové pre ďalší postup.
Hlavnou prekážkou pri zavádzaní skoršieho dôchodku (pre spomenutú skupinu pracovníkov) sú záväzky Slovenska, ktoré vyplývajú z Plánu obnovy a odolnosti. Predchádzajúca dôchodková reforma bola totiž jedným z kľúčových míľnikov, ku ktorým sa štát zaviazal.
Mohlo by vás zaujímať
Ak by Slovensko jednostranne zvrátilo naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku dožitia a opätovne zaviedlo stropy bez predchádzajúceho súhlasu Európskej komisie, riskovalo by stratu miliónov eur z európskych fondov. Na zmenu v domácej legislatíve by síce stačila bežná parlamentná väčšina, no finančné riziká držia ministerstvo de facto v šachu.
Politici sa hádajú o tom, čo už bolo
Asi sa niet čo čudovať, že téma skorších odchodov do penzie vyvolala ostrú výmenu názorov medzi súčasným vedením ministerstva a opozíciou. Minister práce Erik Tomáš podľa STVR tvrdí, že súčasné komplikácie spôsobilo zrušenie ústavného dôchodkového stropu 64 rokov za vlády Igora Matoviča, ako aj následné naviazanie dôchodkového veku na priemernú dĺžku dožitia. Podľa ministra to znamená, že mnohí ľudia budú musieť pracovať až do 70-ky, čo je pre tých, ktorí pracujú v naozaj náročných podmienkach, prinajmenšom neúnosné.
Pochopiteľne, opozičné Hnutie Slovensko tieto obvinenia odmieta, pričom argumentuje tým, že dôchodcovia dostali najväčšiu podporu práve počas ich vlády. Poslanec Július Jakab v reakcii uviedol, že minister Tomáš nerobí nič iné, než sa vyhovára na predošlú vládu. Koniec koncov, je to taktika, ktorú opakovane používa aj minister financií Ladislav Kamenický pri obhajovaní konsolidácie.
Jakab ďalej pripomenul, že práve Matovičova vláda presadila možnosť odchodu do predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. V neposlednom rade súčasnému ministrovi vyčíta, že podmienky pre týchto ťažko pracujúcich ľudí neskôr naopak sprísnil a dokonca im znížil výsledné sumy dôchodkov.
Aj odborári si pýtajú zmeny
Na systémové riešenie už dlho tlačia aj odborári a zástupcovia seniorov. Predsedníčka Rady OZ KOVO Monika Benedeková pripomína, že rizikové kategórie boli na Slovensku zrušené ešte v roku 1999. Odvtedy sa náročnosť práce pri určovaní veku odchodu do dôchodku nijako nezohľadňuje. Odbory preto navrhujú vlastný, respektíve nový mechanizmus, kde by sa dôchodkový vek krátil úmerne podľa reálneho časového objemu práce v rizikovom prostredí.
K požiadavkám sa pridáva aj Jednota dôchodcov na Slovensku na čele s Michalom Kotianom, podľa ktorého celoživotná ťažká práca vedie k oveľa rýchlejšiemu vyčerpaniu organizmu a skorším zdravotným problémom.
Špecialista na dôchodky Igor Horváth z Dôchodkovej poradne zároveň ukazuje na príklad Českej republiky, kde sa postupne vrátili k princípu skoršieho penzijného veku pre vybrané profesie.
Problém s financovaním
Ako bolo spomenuté, celý problém okolo skoršieho odchodu do dôchodku pre rizikové profesie je momentálne v konflikte s pravidlami financovania z Európskej únie. Slovensko sa totiž v rámci Plánu obnovy a odolnosti zaviazalo k zásadným reformám, ktoré mali zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií a dôchodkového systému.
Jedným z kľúčových míľnikov bolo práve zrušenie fixného dôchodkového stropu a naviazanie veku odchodu do penzie na strednú dĺžku dožitia. Brusel tieto reformy berie ako garanciu, že náš dôchodkový systém v budúcnosti neskolabuje, napríklad pod náporom starnutia populácie, čo je veľmi reálny problém.
Ak by štát teraz jednostranne, teda bez dohody s Európskou komisiou, zaviedol výnimky alebo opätovné stropy, porušil by tým dohodnuté podmienky plánu obnovy. To by pre nás znamenalo vážne riziko pozastavenia alebo trvalej straty stoviek miliónov eur z európskych fondov, ktoré sú určené na modernizáciu nemocníc, škôl či infraštruktúry.
Ministerstvo práce preto nemôže konať na vlastnú päsť a na akékoľvek úpravy dôchodkového veku potrebuje nájsť kompromis s Európskou komisiou. Samozrejme, musí ísť o kompromis, ktorý neohrozí celkovú finančnú stabilitu systému.
Na druhej strane však máme sociálny rozmer. Pre ľudí, ktorí pracujú v náročných a zdraviu škodlivých odvetviach, ako sú baníci, zlievači či ťažkí priemyselní robotníci, je predstava, že budú musieť pracovať takmer do smrti, nereálna.
