Ceny potravín na globálnych trhoch v júli prudko vyskočili a dostali sa na najvyššiu úroveň za posledného tri a pol roka. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo uvádza, že za týmto nárastom stojím najmä nepriaznivé počasie, výpadky v dodávkach a geopolitické konflikty. Tento vývoj prichádza len pár dní po tom, čo odborníci varovali pred novou vlnou potravinovej inflácie.
Index dosiahol rekordné hodnoty
Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo, známa pod skratkou FAO, zverejnila najnovšie údaje o vývoji svetových cien potravín. Hlavný index, ktorý podrobne sleduje mesačné zmeny cien obilnín, olejnín, mliečnych výrobkov, mäsa a cukru, dosiahol v júli hodnotu 131,1 bodu. V porovnaní s júnom, keď bola jeho hodnota na úrovni 130,3 bodu, ide o jasný nárast. Júlový výsledok je dokonca najvyšší od januára 2023. Na tieto hodnoty upozornil spravodajský portál agentúry TASR.
Tieto smutné správy zverejnila organizácia iba dva dni po tom, ako Maximo Torero, jej hlavný ekonóm, upozornil na hroziacu novú vlnu potravinovej inflácie. Podľa neho kombinácia vojen v Iráne a na Ukrajine spolu s nastupujúcim extrémnym klimatickým fenoménom El Niňo takmer istotne povedie k ešte vyšším nákladom a citeľnému poklesu úrody.
Čo zdraželo najviac?
Hlavným spúšťačom rastu celkového indexu boli ceny obilnín, ktoré medzimesačne stúpli o 3,4 percenta. Kľúčový vplyv mala aj pšenica s nárastom o 5,8 percenta. Výrazný skok spôsobili najmä výpadky v dodávkach z čiernomorských prístavov spolu s vlnami horúčav, ktoré znižujú úrodu v dôležitých pestovateľských regiónoch.
Významný nárast zaznamenali aj ceny cukru, ktoré išli nahor o 5,6 percenta. V tomto prípade sú za vyššími cenami obavy z nepriaznivého počasia v Európe a Ázii, ako aj zvýšený dopyt po etanole v Brazílii.
Trhy v neposlednom rade pocítili aj zdraženie jedlých olejov, konkrétne o 2 percentá, čím sa dostali na najvyššiu úroveň od júna 2022. Za ich rastom stoja vyššie ceny ropy, ktorých príčinou je konflikt na Blízkom východe a vysoký dopyt po bionafte, čo vytlačilo nahor ceny palmového a sójového oleja. Na druhej strane, ceny slnečnicového a repkového oleja zaznamenali pokles.
Čo zlacnelo?
O čosi priaznivejší vývoj vykázal sektor mäsa, kde ceny po júnovom rekorde klesli o 2,8 percenta. Tento pokles bol spôsobený najmä nižšími cenami hydiny, bravčového a hovädzieho mäsa. Opačným smerom sa však vydali ceny jahňaciny, ktoré vyskočili na rekordnú hodnotu. Mierny pokles potom štatistiky evidujú aj pri mliečnych produktoch, ktorých ceny sa v júli znížili o 0,7 percenta.
Čo to znamená pre naše peňaženky?
Vývoj globálnych cien potravín, ktorý sleduje FAO, sa na pultoch slovenských obchodov neprejaví okamžite, ale s určitým časovým odstupom. Spracovatelia a výrobcovia potravín totiž často nakupujú základné suroviny v predstihu, teda prostredníctvom dlhodobých kontraktov. Rast svetových cien komodít sa preto do konečných cien pre nás zvyčajne pretaví až v horizonte niekoľkých mesiacov.
Slovensko je ako otvorená ekonomika do veľkej miery závislé od dovozu a vývoja na európskych aj svetových trhoch. Vyššie ceny pšenice, cukru a rastlinných olejov tak skôr či neskôr vytvoria tlak na zdražovanie konkrétnych kategórií tovarov, ako sú chlieb, pečivo, cukrovinky, pekárenské výrobky či rastlinné tuky.
Na druhej strane, finálnu cenovku v slovenských obchodoch neurčuje len samotná cena suroviny na burze, ale aj domáce náklady na energie, dopravu, mzdy zamestnancov a obchodné marže samotných reťazcov.
Čo presne to znamená? Zrejme sa treba pripraviť na ďalšie postupné zdražovanie vybraných základných potravín. Hoci globálny pokles cien mäsa a mliečnych výrobkov môže celkový nárast výdavkov na potraviny dočasne brzdiť, kombinácia nepriaznivého počasia, drahších palív a geopolitických rizik naznačuje, že zdražovanie jedla na Slovensku ešte nekončí.
